Fortuna XV.kapitola

Anotace: 2.časť plesu... zábava pokračuje a pribudne aj jedno rodinné stretnutie :))

Sbírka: Fortuna

XV.kapitola - Ples II.časť

Angela vydesene hľadela na to množstvo tvári, ktoré na ňu upierali zrak a spamätala sa až vtedy, keď jej Scott silne zovrel rameno. Vrhla naňho kradmý pohľad a videla, že sa príťažlivo usmieva a celkovo pôsobí veľmi uvoľnene. Naprázdno preglgla a spolu vykročili dovnútra.
Pohľady ich však sprevádzali stále a ona ich cítila na sebe. Tak a je to! Teraz si o nej vytvoria mienku a ona sa bude len modliť, aby ju zajtra všetky klebetnice neohovárali. Všimla si tiež, že hudba už zase hrala, pretože keď vošli, tak na chvíľu prestala. Tancujúce páry na parkete si ich nehanebne obzerali dokonca aj pri tanci, o ostatných ani nehovoriac.
Angela vyplašene a s úzkosťou hľadala nejakú známu tvár, ale bolo to zbytočné. Nikdy nechodila do spoločnosti a na plesy, jednak preto, že otec to nemal veľmi rád a potom taktiež preto, že nepovažovala za potrebné rozmýšľať pred každým plesom, čo si obliecť, aby sa nedostala do novín pre nevhodné oblečenie alebo aby sa náhodou nestrápnila. A tak v tomto okamihu stála manželovi po boku a ani jedna tvár jej nič nehovorila... počkať! Nie sú tamto jej rodičia?? A naozaj! Zbadala ich úplne vzadu, ako tam debatujú s nejakými mužmi a veselo sa smejú. V tomto ohľade bola Joanna ako predtým – priateľská a milá. Mala na sebe krvavočervené šaty a na krku jediný rubín. Vyzerala celkovo ošumelejšie ako Angela, to je jasné, ale predsa len z nej žiarila neprehliadnuteľná aura, ktorá nútila ostatných, aby sa jej aspoň prihovorili. Veď sa naozaj nestávalo často, že by si vyšla do spoločnosti.
A tí muži pri nich museli byť otcovi noví spoločníci. Koniec koncov, sobášom získal veľa. Nepovažoval dokonca za potrebné, aby jej poslal čo len jediný list.
Tvár jej opäť stuhla a žiariace oči pohasli. Nie, nepôjde za nimi. Nestoja o jej spoločnosť a bez námietok ju vydali mužovi, s ktorým mala teraz zo života peklo.
„Madam?“
Strhla sa. Prihováral sa k nej Scott a podával jej šampanské.
„Ďakujem,“ kŕčovito sa usmiala a ďalej hľadala v dave niekoho, kto ani neexistoval.
„Necítite sa dobre?“ opäť ju vyrušil manželov hlas.
„Ó nie! Cítim sa absolútne úžasne!“ odsekla ironicky a ani naňho nepozrela.
„Ako myslíte. Ak sa cítite tak dobre, ja pôjdem,“ povedal ľadovým hlasom, ktorý sa tak veľmi líšil od toho predošlého starostlivého.
„Kam chcete ísť?!“ zasyčala a ďalej sa strojene usmievala na ostatných.
„Predsa ma tu už nepotrebujete. Keď budete so mnou chcieť hovoriť, pokojne ma zavolajte,“ venoval jej trošku posmešný úklon a vybral sa hľadať priateľov. Nechal ju tam úplne napospas!
Snažila sa pôsobiť úplne uvoľnene, asi ako Scott, a tvárila sa, že jeho odchod bol pre ňu niečím úplne normálnym. Medzitým si po prvýkrát obzrela obrovskú plesovú sieň. Bola jednoducho veľkolepá. Uprostred nej bol priestranný parket, ktorého podlahu tvorilo to najelegantnejšie drevo a ktoré bolo teraz vyleštené ako zrkadlo. Po všetkých stranách okrúhleho parketu stálo množstvo stĺpov, ktoré podopierali strop a zároveň slúžili ako pekný doplnok. Pri stĺpoch bolo množstvo stolov s tým najvyberanejším jedlom a väčšinu z neho roznášali čašníci v slušných uniformách. Takisto aj nápoje boli roznášané podobným spôsobom.
Keď okolo nej prechádzal čašník so šampanským, uvedomila si, že ešte stále drží už dávno vypitý pohár a položila mu ho na tácku. V tej chvíli začula útržok nejakého rozhovoru a chichot, ktorý patril štyrom dámam, ktoré sa teraz blížili k nej. Alebo skôr k stolu s morskými chuťovkami, ale Angela si bola istá, že jedlo je len zámienka.
Prišli teda až k nej a každá si zobrala jeden chlebíček s kaviárom. Angela ho už stihla ochutnať, ale potom usúdila, že nič odpornejšie v živote nejedla.
„Dobrý večer!“ oslovila ju jedna z dám, presne ako očakávala.
„Dobrý večer, madam,“ popriala jej Angela tiež a bola zvedavá, čo sa bude diať.
Dáma, čo ju oslovila, bola vyššieho vzrastu ako ona. Vyzerala veľmi elegantne – čierne vlasy mala zopnuté do lokničiek na hlave a časť ich padala dolu v lesklom závoji, tmavé oči si ju neskrývane premeriavali a červené pery sa vševediacky uškŕňali. Oblečená bola do fialových šiat.
„Tak ako sa vám to tu páči... Angela, však?“ začala.
„Áno, som Angela John...“ chcela sa Angela predstaviť, ale spoločníčka ju prerušila: „Och, my všetky samozrejme vieme, kto ste,“ usmiala sa a ukázala pritom na ostatné tri dámy. „Tak už nám konečne povedzte, aké je to byť vydatá za hádam najpríťažlivejšieho muža v celej provincii?“ uškrnula sa a oči jej zažiarili.
Angela sa už-už chcela opýtať na ich mená, keď ju zarazila táto otázka. Bez rozmýšľania vyhŕkla: „No viete, ja si nemyslím, že...“ zarazila sa a uvedomila si, že dychtivosť, akoby zavisla vo vzduchu. Najmä zo strany ostatných troch žien.
Nebude však všetkým rozprávať o katastrofálnom manželstve a ony sa budú smiať na jej nešťastí. Namiesto toho, aby povedala, že Scott je podľa nej úplný skrachovanec, dopovedala vetu inak: „Nemyslím si, že by sa tu našla žena, ktorá by na mňa nežiarlila.“
Vedela, že svojím výrokom triumfovala a tiež sa jej zazdalo, že tri dámy stojace obďaleč na ňu vrhli nie príliš priateľské pohľady.
Žena s havraními vlasmi sa však rozosmiala. „Ó, áno! Musím uznať, že máte guráž a viete o čom hovoríte. Ale ja som sa ešte nestihla predstaviť, že? Som Melissa Cadwayová a toto je Geraldine Neislerová (ukázala na dámu vpravo s tmavými vlasmi a sileným úsmevom), Sophie Redpathová (dáma v strede s ryšavými vlasmi jej kývla) a Lillian Keeneyová (malá hnedovláska na ňu vrhla najpohŕdavejší pohľad zo všetkých).
„Teší ma, že vás spoznávam“ usmiala sa na ne prívetivo.
Stroho jej kývli a Lillian dokonca odvrátila zrak. Angela to považovala za vrcholne neslušné, no radšej nič nepovedala.
Radšej sa pustila do konverzácie s Melissou.
„Povedzte Melissa, ste vydatá?“ spýtala sa, aby prerušila to trápne ticho.
Zdalo sa, že aj Melissa si všimla správanie troch spoločníčok a vrhla na ne zamračený pohľad.
Angelina otázka ju však pobavila. „Ja a vydatá?? Panebože, už len to by mi chýbalo zavesiť sa na chlapa a stať sa poslušnou žienkou! Nie, ďakujem, neprosím,“ rozosmiala sa nahlas.
Angela si v duchu trpko pomyslela, že ani ona sa predsa nechcela vydávať, ale musela, avšak radšej to nevyťahovala pred Melissou. Koniec koncov pozná ju ešte len dve minúty, aj keď sa jej zdala veľmi milá.
„Chcete povedať, že vám sa to snáď páči?“ premerala si ju Melissa pozorne. „Neviem si predstaviť, ktorá žena by po boku Scotta Baileyho mohla byť šťastná,“ zasmiala sa opäť, ale oči z nej nespustila.
„Viete, ja...“ začala Angela, ale bola prerušená hlasom, ktorý sa ozval niekde spoza nej: „Ange!!“
Prudko sa obrátila a v tej chvíli hľadela do tváre Roberta Johnsona.
„Robbie!“ vykríkla a samou radosťou sa mu vrhla okolo krku. Robert bol jej bratranec z otcovej strany a bol to jej najobľúbenejší príslušník rodiny. Vyzeral veľmi príťažlivo – taký počerný s dlhými vlasmi vzadu zviazanými stužkou a prenikavými čiernymi očami. Bol známy ako človek, ktorého obháňajú desiatky žien, ale on nechcel ani jednu. Raz jej povedal, že si počká na tú pravú a ako sa zdalo, to aj robil. Ona ho však mala najradšej práve pre jeho dobrácku povahu a jeho milý úsmev, ktorý jej zdvihol náladu aj v tých najťažších situáciách. A tak tomu bolo aj teraz. Prišiel ako blesk z jasného neba!
„Ale... čo tu robíš?“ zašepkala a od dojatia jej vyhŕkli slzy.
„A hádam nie si rada, že ma vidíš?“ urazil sa naoko.
„To vieš, že áno!“ zvolala nadšene a pustila ho, pretože ruky mala ešte stále položené okolo jeho krku. Všimla si tiež, že toto rodinné stretnutie sledovalo veľa pohľadov.
„Poďme si radšej zatancovať, Ange. Zdá sa mi, že teraz máš veľkú sledovanosť,“ zasmial sa a už ju viedol na parket.
Ona sa usmievala ako slniečko a svoj pohľad venovala len a len jemu.
„Tak už mi konečne povieš, čo tu robíš, Rob?“ spýtala sa pri jednom z valčíkov.
„Je pravda, že som pôvodne na ples nechcel ísť, ty vieš ako ich nenávidím, ale keď som prišiel za tebou a strýko mi povedal, že si sa vydala, nechcel som veriť vlastným ušiam!“ zvolal ešte stále neveriacky.
„Iste vieš, že ja som sa nechcela vydávať...,“ začala.
„Nie, nie! Všetko už viem, Ange, nemusíš mi nič vysvetľovať. Dočerta nechápem, ako to mohol strýko urobiť! Predať vlastnú dcéru!“ rozčuľoval sa, zatiaľ čo krúžili po sále.
Takže aj Robert si myslí, že je tá svadba bola len predajom, presne ako ona!
„Už sa nedá nič robiť, Robbie,“ povytiahla kútiky úst. „Som vydatá žena.“
„Povedz mi jedno, Ange! Správa sa k tebe ten chlap dobre?! Lebo ak nie, prisahám, že mu zlámem všetky kosti v tele!!“ vyhrážal sa a vrhol vražedný pohľad na vzdialenejší koniec sály.
Angela sa na chvíľu zarazila a potom pre Robertovo bezpečie nepovedala nič, čo sa jej stalo za poslednú dobu. A prečo by sa mal dostať do ťažkostí kvôli nej?
„Neboj sa, Robbie. Všetko je v poriadku,“ ubezpečila ho s falošným úsmevom.
„Naozaj?“ pozeral na ňu podozrievavo.
„Pravdaže. S manželom si celkom rozumieme... nie je to to, čo som očakávala od manželstva, ale aspoň som v poriadku.“ Jej kŕčovitý úsmev naberal na intenzite.
„Ani nevieš, aký som rád, keď to počujem!“ zvolal a pritisol si ju ešte bližšie k sebe.

Neďaleko od nich stáli dvaja muži pri stolíku s nápojmi a obaja popíjali whisky. Boli to Scott a George, ktorí teraz uprene pozorovali dianie na parkete.
„Stavím sa, že v noci s ním tvoja žena odíde a teba tu nechá,“ chichotal sa George a pozrel na priateľa.
Ten do seba obrátil celý pohár a hneď si aj vzal druhý. Veľmi pozorne totiž obaja sledovali dôverné zvítanie Angely a nejakého chlapíka, ktorý sa však Scottovi ani trochu nepáčil. Prižmúril oči a zase vypil whisky na ex.
„No tak, priateľu. Upokoj sa a prestaň toľko piť,“ dohováral mu George. „Hádam nechceš, aby bol z teba v noci cítiť alkohol?“ rozosmial sa na celé kolo.
Scott si odfrkol. George samozrejme nevedel, že so svojou ženou nikdy nespal a on mu to rozhodne nechcel vykladať. Najmä keď ho to čoraz viac zlostilo. Toľko žien sa mu po celý život vrhalo do náruče a on má rovno takú manželku, ktorá sa ho stráni akoby bol nejaký odporný druh švába.
„Budem piť, koľko budem chcieť, George!“ odsekol a zobral si ďalší pohárik.
George sa zrejme na celej situácii ohromne bavil, pretože sa smial ako pominutý.
Scott zatiaľ vrhal vražedné pohľady na fešáka, ktorý bol až príliš blízko pri jeho žene. Ale kto to len môže byť?!
A ona naňho pozerá tak... tak milo! Jemu nikdy nevenovala podobný pohľad! Mala v jednom kuse chuť len na hádky. Rozhodol sa, že zistí, kto si to tak dovoľuje na jeho ženu a chystal sa vykročiť na parket...