Spies - Zrodenie Spies

Anotace: 8.kapitola... Sam, Amy a Madison spoznajú nového cvičiteľa... aký bude, to už sa dozviete v tejto kapitole :))

„Dobrý deň, otec,“ pozdravil zaujímavý neznámy. Zaujímavý najmä preto, že rozhodne sa nepodobal na chalanov z ich školy. Tam všetci nosili nagélované vlasy – frajeri, alebo ulízané vlasy – kockatí, alebo prefarbené vlasy – hipisáci, ale nikto ich nemal také ako on. A to bola len jedna z jeho predností. Takže už k spomínaným vlasom – tie mal ani príliš dlhé, ani krátke a elegantne mu padali do čela. Oči mal také tmavé, až sa nedali rozoznať zreničky a pery také mäkké a plné, až priam volali po bozku. Teda tak sa zdalo dievčatám. Pod elegatným oblekom sa mu rysovala vyšportovaná postava. Všetko, čo mal na sebe, bolo čierne a on preto pôsobil tajomným dojmom.
„No dobré ráno, Max. Volal som ťa už pred polhodinou!“ začal Harold zostra.
„Viem, viem, ale v laboratóriách zistili nejakú kontamináciu., Obávali sa, či sa tam niekto nedostal bez povolenia. Našťastie sa všetko vyriešilo,“ hovoril hlbokým a podmanivým hlasom.
„Och, takmer by som zabudol, prečo som ťa vlastne zavolal. Dievčatá, toto je Maxime Wade, môj syn,“ prehovoril Hari k dievčatám a ony sa ako na povel postavili, aby sa zoznámili.
Max si ich začal so záujmom prezerať.
„Domysleli sme si,“ zamrmlala Amy.
Jeho pohľad sa okamžite zastavil na nej a prekvapene si ju premeriaval. Na rozdiel od Sam a Madison, ktoré mali oblečené rifle a tričká, ona sama vyzerala, akoby sa chystala na módnu prehliadku. Mala na sebe kratučké modré minišaty s bielymi bodkami, ktoré ladili s bielymi topánkami na podpätkoch. V dokonale natočených vlasoch sa črtala modrá čelenka tiež s bielymi bodkami. Vyzerala ako Barbie.
„Ale, otec. Nevedel som, že máme takú núdzu o uchádzačky, aby si musel prijímať aj takéto pipky,“ uškrnul sa Max a ďalej si ju neskrývane prezeral, až kým sa nezastavil na dokonalých nohách.
Amy už vtedy zistila, že vzhľad nie je všetko a z nich dvoch určite nebudú priatelia.
Podišla k nemu bližšie s bojvne zdvihnutou hlavou. „Ako prosím? Hovoril si o mne?“
„Nie, o tej za tebou,“ jeho úškrn sa ešte rozšíril. „Ešte aj myslenie ti ide pomaly. Teda otec! Tuším starneš.“
„Na tvojom mieste by som neprovokoval, Maxime,“ pokrútil Hari hlavou, no na to už bolo neskoro.
Amy podišla k tomu nafúkancovi ešte bližšie. „Len pre budúcnosť, už nikdy mi nepovedz PIPKA!“ precedila pomedzi zuby. Vzápätí zdvihla nohu a celou silou mu kolenom vrazila do rozkroku.
Vytreštil oči a o chvíľu klesol na kolená zavýjajúc od bolesti. „Ty jedna...“
„No dopovedz to!“ postavila sa nad neho a zdvihla nohu.
„V poriadku, v poriadku!“ zvolal so strachom a ona sa s úškrnom od neho na kúsok vzdialila.
„Ale, Amarantha. Čo som ti hovoril, že v mojej agentúre je násilie zakázané,“ krútil Hari hlavou, no v tvári mu priam svietil pobavený výraz.
„Viem, Hari, ale musela som. Inak by si príliš dovoľoval,“ ospravedlňovala sa Amy a trochu ustúpila, aby sa Max mohol zdvihnúť.
Ten sa s hundraním postavil a prepichol ju vražedným pohľadom.
„No tak no tak,“ zasiahol Harold. „Upokojte sa všetci, aby som vám mohol oznámiť novinky. V prvom rade vám chce povedať, že vás bohužiaľ nebudem cvičiť ja. Vyskytli sa isté komplikácie, ktoré však s vaším výcvikom nemajú nič spoločné. Jednoducho budem musieť na niekoľko týždňov odísť a keďže Max tu bude za mňa veliť, kým sa nevrátim, stane sa aj vaším učiteľom. Dúfam, že to pochopíte.“
Amy si odfrkla a Max na ňu okamžite vrhol ďalší nevraživý pohľad.
„Takže, aby som vás už dlhšie nezdržiaval, a ani seba, lebo sa musím ponáhľať, aby som nezmeškal odchod lietadla, prajem vám zatiaľ všetko dobré a dúfam, že to tu zvládnete,“ usmial sa dobrosrdečne a objal Sam, Amy a Madison a aj svojho syna.
Keď sa za nimi zavreli dvere, dievčatá akoby ešte stále nepochopili, že bol schopný ich do tohto všetkého zatiahnuť a potom ich tu len tak nechať. Veď sa s nimi rozlúčil v priebehu jednej minúty.
„Keďže môj otec už odišiel, beriem opraty do rúk ja,“ nadýchol sa Max. „Teraz sa choďte prezliecť do niečoho športovejšieho. Všetko nájdete v šatniach, ktoré sa nachádzajú vľavo od týchto dverí. Dúfam, že nazablúdite,“ jeho pohľad sa zastavil na Amy a jeho pery sa opäť roztiahli do úškru. Venovala mu grimasu a ako prvá vyšla von z miestnosti.
Všetky tri zamierili do šatne, v ktorej bolo množstvo skriniek a vyzeralo to tam ako na plavárni, ibaže v modernejšom prevedení. S prekvapením zistili, že na skrinkách sú už napísané ich mená a v skrinkách boli kľúče, ktoré si mala každá neskôr vziať.
Amy otvorila svoju skrinku a zbadala v nej novučičké žiarivobiele tenisky, čierne tepláky a tmavoružové tielko. Keď sa nenápadne pozrela na dievčatá, všimla si, že aj ony majú to isté, až na to, že Samine tričko bolo zelené a Madisonine žlté.
Radšej sa vrátila späť k svojej skrinke a rýchlo sa obliekla. Vlasy si zviazala do gumičky, ktorá bola tiež pribalená a otočila sa k dievčatám.
„Tak... pôjdeme?“ navrhla.
Prikývli. Amy teda vykročila ako prvá do neďalekej telocvične, do ktorej im ten drzý chalan prikázal ísť. Už keď ho prvýkrát zbadala, tušila, že oni dvaja priateľmi zaručene nebudú a samozrejme, sa o tom presvedčila o niekoľko sekúnd, keď ju nazval pipkou.
Teraz v sebe ešte stále potláčala zlosť a tak trochu prudšie vtrhla do obrovskej obdĺžnikovej miestnosti, ktorá ju ohromila. Neboli tu totiž žiadne okná, čo bolo jasné, keďže sa nachádzali niekoľko sto metrov pod zemou a vzduch sem prúdil cez akési otvory v stenách. Strop tvorili malé žiariace svetlá, takže miestnosť bola osvetlená ako vo dne. Prekvapilo ju najmä množstvo všelijakého náčinia, ktoré bolo rovnomerne rozložené po celej telocvični. Boli tu posilňovacie nástroje na nohy aj ruky, potom vybavenie, ktoré sa nachádzalo aj v škole, podlahu tvorili žinenky a dokonca tu boli aj boxovacie nástroje.
Amy sa uškrnula. Takže to naozaj bude výcvik ako sa patrí.
„Už som si myslel, že ste zablúdili. Trvalo vám to celú večnosť,“ ozval sa za ňou posmešný hlas, ktorý ju ešte viac podráždil.
„Zato ty si tu ako doma, čo? Radšej si len tu v podzemí, aby sa ťa tam hore ľudia nezľakli,“ uškrnula sa.
„A čo si tým ako chcela povedať?!“ prižmúril oči a zdalo sa, že na toto odpoveď nemá.
„Domysli si,“ zašvitorila povznesene a priblížila sa k vrecu, aby kopla tak silne, že sa celé vo vzduchu otočilo. Potom sa obrátila a vyzývavo sa na ich nového lektora zahľadela.
Na malý okamih zbadala v jeho očiach ohromený výraz a to ju uspokojilo úplne.
„Takže... myslím, že by sme mohli začať. Najprv na úvod vám poviem, že celý výcvik trvá niekoľko mesiacov, ak budete šikovné tri, ak nie, päť a zdôrazňujem, že každý deň je povinný. Nechcem počuť výhovorky typu – musela som sa učiť alebo mala som rande,“ po týchto slovách mrkol na Amy, ktorú to podráždilo. Čo si vlastne o sebe ten nafúkanec myslí?!
„Jednoducho sa sem budete musieť dostaviť.“
„Ak sa smiem spýtať, budeme sa každý deň prepadávať pod zem alebo nás sem nejako zaveziete?“ ozvala sa Sam.
Max sa na ňu zahľadel a nepatrne sa usmial. „Neboj sa, poviem vám, ako sa sem dostanete v určenú hodinu.“
Chcel povedať niečo viac, no odrazu sa spustila pomalá klasická hudba. Siahol do vrecka a dievčatá s prekvapením zistili, že je to melódia na jeho mobil.
„Preboha, je to ešte väčší suchár, ako som si myslela,“ odfrkla si Amy.
„Hlavne, že ty si taká cool,“ uškrnula sa Sam.
„No dovoľ. Ja SOM na rozdiel od neho,“ urazene sa od nej odvrátila blondínka a nadurdene sledovala Maxa, ktorý sa tváril prekvapene, ale aj radostne.
„Myslíš to vážne, Jones? Bože... samozrejme, že sa teším... pravdaže... teraz? Neviem, mám teraz prácu a... súrne? Tak dobre. Budem tam o sekundu,“ dokončil a zaklapol mobil, ktorý vyzeral rovnako seriózne ako on v tom jeho obleku.
„Musím odísť,“ oznámil im. „Mám niečo dôležité v labákoch, ale to neznamená, že vy sa môžete ulievať. Povinne dvadsaťkrát dokola po obvode a aspoň polhodinu cvičte s činkami. Sú tu kamery, takže budem vedieť, čo ste urobili a čo nie,“ varoval ich.
„Akože sa nám teraz vyhrážaš?“ prižmúrila Amy oči.
„Len vám oznamujem neodškriepiteľné veci. A teraz ma ospavedlňte, ale musím ísť.“
„Počkaj ešte!“ zavolala za ním Sam, keď už stál pri dverách. Zarazene sa obrátil: „Áno?“
„Mohla by som ísť do labákov s tebou? Strašne rada by som videla ten nový elektrónový mikroskop a tiež iné novinky, o ktorých mi Hari hovoril,“ uprela naňho prosebný pohľad.
„Ty chceš vidieť elektrónový mikroskop a aj vieš na čo slúži?“ prekvapene sa na ňu zadíval.
„Samozrejme,“ ohradila sa trochu urazene.
„Tak... dobre... ale len na chvíľu a potom sa sem vrátiš,“ súhlasil nakoniec.
Obaja sa stratili za veľkými oceľovými dverami a Amy a Madison zostali samy.
„Takže, čo budeme robiť?“ neisto sa opýtala Maddie.
„Asi behať, nie? Čo iné by sme aj mohli, keď tvoja kamoška sa z toho tak ľahko vyvliekla!“ odsekla Amy. „To aj ja by som mohla povedať, že ma zaujímajú alektróny, či čo to bolo.“
Madison sa na jej prekvapenie rozosmiala. „O tom pochybujem, že by ti verili.“
„Radšej si nezačínaj, maličká,“ prižmúrila oči Amy a začala prvý okruh z dvadsiatich. Tento deň sa jej nezdal ani trochu zábavný a vôbec nepochybovala o tom, že ani jeho zvyšok ju nijako príjemne neprekvapí.