Spies - Zrodenie Spies

Anotace: 10.kapitola... sorry za meškanie, ale keďže teraz píšem dva romány, nemám toľko času... tak príjemné čítanie ;)

10.kapitola

Na ďalší deň sa už dievčatám nezdalo také nezvyčajné, že by mali ísť do špionážnej agentúry hlavne preto, že sa už neprepadávali do podzemia, ale jednoducho po školskom vyučovaní zamierili na zadané miesto, ktoré bolo hneď za školou a čakali. Pred nimi bol však v zemi zabudovaný iba obyčajný zhrdzavený poklop, ktorý viedol do kanála.
„Čo ja viem... možno... možno by sme mali ísť dolu...“ neisto navrhla Madison, keď tam už stáli dobrých pätnásť minút a bez slov civeli do blba.
„Tak to ani náhodou! Ja do žiadneho kanála nevstúpim!“ okamžite sa ozvala Amy pobúreným hlasom a pozrela pritom na svoju krátku bielu sukničku a novučičkú zelenú blúzku.
„Prepáč, Maddie, ale ani ja si nemyslím, že je to dobrý nápad,“ ospravedlňujúco sa pridala Sam na Amyinu stranu.
„Samozrejme, že nie je! Taká myšlienka môže skrsnúť iba v jej hlave!“ odfrkla si Amy.
„Hééj!“ ohradila sa Madison dotknuto. „Bol to iba nápad! A čo by sme tu asi tak mali robiť?? Tuším by bolo lepšie, keby sme sa prepadli pod zem.“
„Čo si dnes jedla?! Asi niečo poriadne otrávené, keď ťa napadávajú takéto veci!“ pustila sa do nej Amy.
„Ale už dosť! Prestaň sa do nej navážať, blondína, lebo uvidíš!“ bránila ju Sam.
„Alečo,“ posmešne sa zachichotala Amy. „Takže na mne predvediete podobné veci, aké som včera ja urobila tomu nafúkancovi?“
„To zase nie...“ vyjachtala Sam a trošku od nej ustúpila, lebo včera na ňu naozaj zapôsobila.
„Počujte, uvedomujete si, že tu stojíme už asi polhodinu nad kanálom a hádame sa?! Vyzeráme, akoby sme sa zbláznili!“ prerušila ich Madison.
„Hovor za seba,“ nedala sa Amy a nakoniec jej nezostalo nič iné, ako súhlasiť s tým, že do toho kanála asi budú musieť vliezť.
Znechutene sa dívala, ako sa jej Madison stráca pred očami v tom hnusnom otvore, o ktorom by si ani v tom najhoršom sne nepomyslela, že sa v ňom ocitne aj ona. Lenže už o niekoľko sekúnd sa presvedčila, že to bude musieť absolvovať, pretože Sam vyhlásila, že musí ísť druhá, aby nezdrhla.
„Nie, nie! Radšej choď ty a...“ začala Amy, no nepomohlo jej to ani trochu. Sam rozhodne trvala na svojom.
„Tak dobre teda,“ súhlasila neochotne a veľmi pomaly začala liezť dolu.
Ibaže Sam sa nechcelo toľko čakať a s diabolským úškrnom ju trochu postrčila.
„Áááá,“ vykríkla Amy, pustila sa betónu a spadla dovnútra. Pristála v špinavej a hlavne odporne páchnucej vode, ktorá sa jej tak veľmi hnusila. Zaťala zuby a pomaly sa zdvihla, keď zbadala usmiatu Sam, ktorá medzitým tiež zostúpila a chichotajúcu sa Madison.
„Ty.... ty jedna...“ zvreskla a hodila sa na Sam, ktorá to nečakala a obe dopadli späť do tej hnusnej zmesi špiny a ktovie čoho ešte.
„Zbláznila si sa?!“ zrevala Sam a snažila sa vyhnúť Amyiným dobre miereným úderom.
„Ja nie, to ty!! Zaslúžiš si všetko, čo ti teraz urobím!“ kričala Amy a ponorila metajúcu sa rusovlásku do smradľavých vôd kanála. Držala ju tam niekoľko sekúnd, potom ju pustila a dôstojne vstala. Sam sa prudko dýchajúc posadila a nazúrene hľadela na blondínku, ktorá si nešťastne obzerala svoje oblečenie.
Pohľad na tie dve bol však taký hrozný, že sa Madison neudržala a rozosmiala sa na celé kolo. Amy sa uškrnula a akoby mimochodom ju tiež sotila do vody.
„Prebohááá!“ skríkla Maddie, no rovnováhu už nevedela udržať a dopadla k Sam, ktorú navyše aj ošpliechala. „Prečo si to urobila?!“
„Aby ti nebolo ľúto,“ posmešne sa uškrnula Amy, ktorej už teraz bolo jedno, ako vyzerá. Poobzerala sa okolo seba a nevšímala si dievčatá, ktoré hlasno nadávajúc vstávali.
„Musí tu niekde byť ten vchod,“ rozmýšľala nahlas a podišla k stene, aby ju dôkladne prehmatala, či nenájde nejaký otvor alebo uvoľnenú tehlu.
Nenašla však nič nezvyčajné, kanál vyzeral presne tak ako inde. Bol to jeden obrovský tunel, ktorý sa navyše rozvetvoval na menšie chodby. Tvorila ho stojatá voda, ktorá siahala po kolená a v ktorej plávali, okrem iných vecí, aj všelijaké odpadky.
„Nevidíte niečo zvláštne?“ spýtala sa dievčat, ktoré stáli len o kus ďalej a prebodávali ju vražednými pohľadmi.
„Predstav si, že nie!!“ odsekla Maddie, ktorej sa po tom nespravodlivom skutku zrejme vrátil hlas.
„No tak! Nepozerajte tak na mňa! To vy ste ma sem donútili ísť a táto tu ma navyše zhodila do vody!“ ohradila sa Amy.
„Vôbec ti to neuškodilo, lebo už by sa mal nájsť niekto, kto ti zrazí ten hrebienok!“ odvrkla Sam.
„To je jedno. Prestaňte už a snažte sa radšej nájsť nejaký vchod do tej trápnej agentúry,“ okríkla ich Amy a na truc sa posadila a odmietala sa pohnúť.
„Bože, tak tu ste!!“ zvolal niekto veľmi blízko nich a všetky tri sa strhli.
Poobzerali sa okolo seba, dkiaľ ten zvuk vyšiel a vtedy zbadali kúsok pred nimi akúsi zvláštnu páku, ktorú práve zvieral Maxime Wade a z poklopu maličkej ponorky, ktorá sa tam ocitla zčista jasna, mu trčala iba hlava.
„Och!“ neveriacky hlesla Sam a podišla k nemu. „Max... čo ty... čo tu robíš?“
„Hľadám vás!“ zamračil sa a potom sa vyjavene zadíval na ich oblečenie a celkový vzhľal. Kvapkala z nich špinavá voda a všetky tri zapáchali ako pokazené vajcia.
„Hádam si nemyslíte, že vás do agentúry pustím v takomto stave!!“ oboril sa na ne.
„A čo máme podľa teba robiť?! Osprchovať sa tu?!“ vyrútila sa naňho Amy.
„To nie, ale nechápem, čo ste tu robili!“
„Vieš, Max... nepovedal si nám, že si máme zavolať ponorku...“ neisto sa ozvala Sam a snažila sa vyzerať normálne, no jej vzhľad momentálne nijako extra nepriťahoval príslušníkov opačného pohlavia.
„Ach!!“ vzdychol netrpezlivo a podráždene ich vyzval, aby prešli po pripravenom mostíku do ponorky, ktorá vyzerala byť maličká, ale vnútri bolo ešte veľa miesta a vybavenie bolo pohodlné.
„A nie že si sadnete! Potom to chudáci technici budú musieť za vás čistiť!“ varoval ich Max a sám sa posadil do pohodlného kresla, kým ony zostali stáť cítiac sa čoraz viac trápnejšie.
Zatiaľ klesali čoraz nižšie nejakým zvláštnym tunelom, ktorý sa stáčal a krútil. Všimli si, že je nastavený autopilot, čomu boli vďačné, lebo keby im teraz Max oznámil, že musia riadiť ony, asi by na mieste odpadli.
Našťastie cesta dolu prebehla bez ťažkostí a jediné, čo museli znášať, bol Maxov pobavený výraz, ktorý sa až príliš často zastavoval na Amy. A ju to neskutočne dráždilo, preto sa rozhodla, že na najbližšej hodine mu to zráta.

„Tak a sme tu!“ oznámil im, keď vystúpili už v podzemí. „Prosím vás, choďte sa okamžite prezliecť a umyť, lebo...“ nedokončil a radšej sa od nich vzdialil. „Čakám vás v telocvični!“ zavolal ešte a stratil sa za zákrutou.
„Čo si ten nafúkanec o sebe myslí?!“ naježila sa ihneď Amy.
„Zdá sa, že nafúkanec je v poslednom čase tvoje obľúbené slovo,“ sucho skonštatovala Sam a pobrala sa do šatní ako prvá.
„Ja predsa nemôžem za to, že sme si nepadli do oka!“ bránila sa Amy.
„Ó, vážne? A kto ho chudáčika kopol tak, až si myslel, že už nikdy nebude schopný... no veď viete čoho?“ nadvihla Sam obočie a Madison sa napriek ich zúboženému stavu opäť rozosmiala.
„Ale ale, ževraj chudáčik! Niekto sa nám tu zabuchol!“ posmievala sa Amy.
„Prestaň s tým a...“
„Amy?“ zvolal niekto na konci chodby a dotyčná až nadskočila, lebo ihneď spoznala ten hlas.
Bol to Mark v dlhom bielom laboratórnom plášti a trochu vyjavene na ňu zízal.
„Och, a-ahoj...“ vykoktala a chabo sa snažila trochu lepšie vyzerať.
„Panebože, čo sa ti stalo??“ spýtal sa ustarostene a pribehol k nej.
Dievčatá sa prekvapene dívali na toho nadmieru príťažlivého vedca, ktorý sa tu zrazu zjavil.
„A vy sa odkiaľ poznáte?“ zaujímala sa Sam.
„Včera sme sa stretli,“ usmial sa Mark a Amy si oddýchla, keď zistila, že jej vzhľah na ich sympatiách nič nezmenil.
„A ani nás nepredstavíš, Amarantha?“ sladko ju vyzvala Sam a usmiala sa od ucha po ucho.
Amy po nej strelila vraždiaci pohľad a neochotne zo seba vysúkala: „Mark, toto je Samantha Kerriganová a Madison Woodmorová a vy... toto je Mark Jones, pracuje tu v labákoch.“
Mark sa široko usmial a pobozkal vzduch nad ich rukami, akoby ani nebol z tejto doby.
Sam sa začervenala, očividne na ňu zapôsobili jeho spôsoby, Madison zo seba nebola schopná vydať hlások.
„Ehm... musíme sa na chvíľu rozlúčiť, Mark, lebo sa potrebujeme osprchovať, určite to chápeš,“ ospravedlňovala sa pohľadom Amy.
„Ale samozrejme! Len dúfam, že sa dnes ešte stretneme,“ usmial sa zvodcovsky.
„Uvidíme,“ zaklipkala riasami a odchádzala preč veľmi sebavedome. Pre Sam to bolo až príliš a jednoducho si neodpustila malú poznámku: „Neviem prečo, ale zdalo sa mi, akoby ho tvoj pach skôr vábil ako odháňal. Veru musí byť na ňom niečo vážne divné.“
Obe sa začali chichotať a Amy mala čo robiť, aby im nevylepila.