Anotace: Esej o základných otázkach

Esej o základných otázkach...

 Dosial nevysvetlené otázky sú:

Kto, alebo čo sme? Odkiaľ prichádzame? Kde smerujeme?

Je tu aj zaujímavá a vo svojom dôsledku dôležitá otázka ktorá korešponduje s prvými otázkami:

Aký zmysel alebo účel má vesmír? Je vesmír len akási varianta perpetua mobile alebo je vesmír na niečo zmysluplné?

Aj problém energie je zaujímavý. V celom vesmíre sa mení hmota na energiu. Neustále. Opačný proces podľa zákona o entropii neexistuje. Preto základom všetkého by mohla byť hmota, nie energia. I keď na druhej strane v najhlbšej podstate je aj hmota energiou. Vlastne pri vzniku vesmíru vznikla hmota s energie. Vyvstáva tu zaujímavá a dôležitá otázka. Kde sa podela všetka dosial vytvorená a vyžiarená energia?  Rozpína sa spolu s vesmírom a vyplňuje ho? Nie je to tá tajomná skrytá hmota vyplňujúca vesmír.

Existuje len jeden vesmír? Alebo je vesmírov nekonečné množstvo. Možno je v každom nepatrnom neutróne, ukrytý celý ohromný vesmír, stejne rozsiahly ako ten náš? I keď je iného druhu než náš. Môže to byť aj naopak a náš vesmír je len súčasťou nejakej častice, ktorá v akomsi nadvesmíre tvorí akúsi nadhmotu?

Podobných otázok je mnoho.

Podľa teórie Veľkého tresku, malo vzniknúť „Niečo“ prakticky s „Ničoho.“

Vyzerá to, a tvrdia to aj niektorý vedci, že teória Big Bangu je chybná teória.

Skúsme definovať čo je to -Nič-. Je to priestor bez priestoru, je to číslo bez hodnoty. Je to bezrozmerný bod, k jeho určeniu nemáme žiadny údaj. Lebo nič sa jednoducho nedá určiť.

A aby sa z „Ničoho“ stalo „Niečo“ je rovnica natoľko nezmyselná, ako keby sme napísali 0 = 0. Môžu s toho vzniknúť len dve nuly a to už je niečo i keď niečo celkom iné a na iný účel.

Ak pripustíme, že predsa len na počiatku bol celý náš vesmír bezrozmerným bodom to znamená, že bol ničím. V čom sa toto nič nachádzalo a do čoho sa to nič začalo rozpínať, keď priestor ešte neexistoval. Expandujúci bod si priestor musel sám vytvárať, len preto aby sa mal kde rozpínať.

Aj keď sú tieto myšlienky zaujímavé, nie je to tak dôležité ako je tá najdôležitejšia otázka „Prečo a načo sa to stalo?“ Čo narušilo stabilitu toho nepatrného ale zároveň neuveriteľne obrovského bodu energie. Niečo tú nekonečnú stabilitu muselo narušiť!

Čo keď náš vesmír nie je nič iné ako výsledok hyperzásahu mimo logické hranice nášho sveta?

Ak by to tak skutočne bolo. V tomto prípade by odpoveď na otázku „Odkiaľ pochádzame?“ znela:

Pôvod nielen nás ale aj vesmíru je mimo náš vesmír, mimo čas a priestor, mimo našej reality a mimo nášho chápania. Všetko, čo robíme, alebo sme urobili je v podstate zbytočné a nepatrné v porovnaní s tým, odkiaľ prišiel prvotný impulz.

Tak sme došli k otázke. Kto sme?

Ľudstvo ako celok je neuveriteľne nepatrná čiastka hmoty vesmíru s veľkým potenciálom, ale vždy sme len a jedine hmota. Keď uplynie ľudstvu určená doba, znova sa zaradíme do systému kolobehu nadvesmíru. Nikto na nás nebude spomínať, nikto o nás nebude vedieť.
   Kde smerujeme?

Odpoveď je: Nazad do ničoty. Tam odkiaľ sme prišli.

Zdá sa to podivné, napriek zdanlivému pokroku nejdeme dopredu, ale smerujeme neustále nazad k neodvratnému koncu. Jeden s možných variantov hmoty ktorý sme nazvali život a s ktorého vznikla naša civilizácia bol na vrchole v okamihu vzniku prvého živého organizmu. Od doby keď sa zrodil prvý život spejeme už len k zániku. Nie je dôležité, akú má život formu, aký je vyspelý, alebo vníma okolitý svet. Dôležité je, že žije. To znamená, že od zázraku vzniku prvej živej buňky, všetko živé, všetky živé formy a bytosti smerujú neustále späť k zániku. Vyzerá to, že už nemá zmysel niečo ďalej zdokonaľovať alebo vylepšovať organizmy.
   Zdalo by sa, že náš vývoj je v rámci vesmíru bezvýznamný a celkom nepodstatný. Smeruje znova do nekonečna a k zániku.

   V týchto špekulatívnych úvahách sa dá zajsť ešte ďalej. Dá sa poprieť princíp nekonečnosti nekonečného vesmíru. Že je to nezmysel? Nie celkom, lebo aj nekonečnosť končí tam, kde končia zákony dopredu dané. V nekonečnom vesmíre, v ktorom by malo byt všetko a to nekonečnekrát, predsa nemôže existovať priestor popierajúci fyzikálne zákony. Ale je tu ten problém, že ľudstvo nepozná všetky fyzikálne zákony. Je teda možné, že aj fyzikálne zákony majú vo vesmíre nekonečné varianty a v tom prípade je možné všetko na čo si spomeniete.

   Tieto otázky musia pravdepodobne navždy ostať otvorené.