Zlodej šťastia

Anotace: ...zúfalá...Prečo si sa na mňa nepozrel? A nepozdravil ma? Už si zabudol? Je zvláštne, ako vedia ľudia rýchlo zabúdať.

25.6.2008

Čakala som, kedy sa na mňa pozrieš. No ty si stále hľadel do zeme. Čakala som, že ma pozdravíš, no ty si sa stále bavil s kamarátmi.Čakala som,že sa na mňa usmeješ, no ty si sa tváril,akože ma nepoznáš.Čakala som, že prejavíš voči mne aspoň trochu náklonnosti a priateľstva,potom, čo sa stalo. Sklamal si ma. Možno ja teba. Úplne ma zdeprimovala veta, ktorú vyslovila mama:
" A týmto sa vaše priateľstvo skončilo." Bolo to strašné...také definitívne...Nechcela som si to pripustiť,chcela som si staviať svoje vlastné vzdušné známky, chcela som byť šťastná vďaka svojím ilúziam...
Nádej vo mne ešte stále horela, no keď som otvorila svoju e-mailovú schránku a šokovalo ma vyhlásenie: Nemáte žiadne nové správy, vedela som, že to znamená jediné: Zradil, sklamal, zabudol a zranil.