Návštěvnost
Aké je to detstvo?
Aké je to detstvo?
Aké je to detstvo?
Podľa tvrdení ktoré dnes prevládajú by sme my čo sme sa narodili niekedy v päťdesiatich rokoch alebo aj skôr už nemali vôbec žiť. Lebo sme ako deti spávali v postieľkach natretých farbou ktorá obsahovala olovo. V domoch boli azbestové potrubia a na strechách azbestová krytina. Celé roky sme jedli hliníkovými lyžicami. Pri preháňaní na bicykloch sme nemali prilbu lebo prilby z tenkej umelej hmoty vtedy neexistovali. Nepili sme, vraj pramenitú vodu z plastových fliaš ale z vodovodu alebo zo studni. Tie presladené grce plné sladidiel a chemikálii sme nepoznali. Keď sa po vojne objavila prvá žuvačka tak ju žula celá trieda, každý päť minút. Nikomu to nevadilo. Nemali sme tie podivné choroby aké majú deti dnes.
Cez prázdniny, len čo sa rozvidnelo s kamarátmi sme vyrazili von. Nemali sme mobily, televízory s 90 kanálmi ani bláznivý internet. Mali sme len kamarátov, ako sa hovorí na život a smrť. Domov sme sa vrátili, vyhladnutý ako vlci, až večer keď sa na ulici rozsvietili lampy. Aj keď sme sa napráskali čo do nás vošlo, netrápila nás obezita. Ak sme spadli zo stromu a zlomili si ruku, alebo si pri bitke vyrazili zub nikto nebol preto žalovaný. Vtedy to boli nehody za ktoré sme niesli vinu len my sami. Aj rodičia to tak brali a nerobili s toho problém ako dnes.
Ak ste aj vy zažili niečo podobné, tak vám gratulujem. Môžte byť spokojný, že ste aspoň krátky čas žili šťastne a naplno, lebo opojná sloboda detstva trvá, aj keď sa to nezdá, veľmi krátko. Prajem dnešným deťom aby mohli aspoň pár dní naplno žiť podobným životom aj keď o nič podobné nestoja.
Komentáře (8)
Komentujících (4)
Doporučit
TiskJá to štěstí měla a velice si toho vážím. Našim dvěma synům jsme se snažili předat to, co jsme zažili a bylo to velmi krásné.
Nyní máme dva malé vnoučky a jsme s manželem rádi, že mladší syn ,, jde" také tou cestou, i když je to v dnešní době velmi-velmi těžké.
Velmi pěkná úvaha k zamyšlení.
12.02.2020 23:09:30 | Jaruška
Niekto múdry raz povedal, že detstvo je krásna choroba z ktorej sa postupne liečime. Len málo ľudí má to šťastie a celý život sa nedokážu vyliečiť.
25.02.2020 22:19:16 | Vesbudko
Zajímavá úvaha. Ale dnešní mládež ani mladí "posametoví" dospělí to nedokáží posoudit, a tedy ani ocenit. Jsou životně nezkušení, protože nemají srovnání, natož větší nadhled. Nezažili to, tak neví, co bylo dobré a co špatné. Navíc jim "demokratická" propaganda celý žívot vtlouká "moderně pokrokově" do hlavy "svobodomyslné" dogma, že co bylo dříve, bylo jen špatné, co je dnes je jen dobré! :-))
05.10.2017 12:11:20 | Lighter
Len na prvý pohľad sa zdá, že v súčastnosti sa lepšie žije. Ale dostatok jedla nie je všetko čo dieťa potrebuje. Chýbajú práve tie zdanlivo zanedbatelné maličkosti ktoré určujú aký človek z dieťaťa bude.
05.10.2017 20:03:56 | Vesbudko
Hlavně dětem chybí klasická výchova v rodině. Rodiny totiž vůbec nefungují. Problém tak není v dětech, ale v rodičích, ti nestojí za nic. Nemají na své děti čas a nechají z nich vyrůst rozmazlené sobecké nevychovance, stejné jako jsou sami. :-))
06.10.2017 10:50:27 | Lighter