Draculova Balada

Draculova Balada

Hory šepcú prázdne slová,
vietor noci ma tajne volá,
krvavý mesiac, dnes má stáž,
kde temno vládne, idem zas.

Starým hradom, tieň sa plazí,
strach, v chladnej sieni mrazí.
Zabudnutý príbeh, krvou písaný,
navždy v pekle uväznený.

Kde cez deň zlo spí v komnate!
V noci, vládne v krvavej sonáte.
Slúžim temnote, vládca krutý,
kým sa slnko znova nevráti.

Balada z hlbín nocí znie,
krvavý spln v temnote sa skvie.
Slúži tieňom, v moci večnej tmy,
kým slnko opäť nezlomí sny.

Temnota volá, krv splýva s nocou.
Slúžim jej tieňom, s krutou mocou.
Krvou píšem balady tmám,
kým slnko svetlo nevráti nám.

Cez storočia, strážca veží,
nad hradom stojí, kde smrť leží.
Služobník noci, s chladnou tvárou,
v hlbokom spánku, s bolesťou starou.

Láska bodá, ako chladný nôž,
v srdci horí len večná zloba, hrôz.
Každý východ slnka, víťazný čas,
zlo prehráva, svoj súboj zas.

Temnota volá, krv splýva s nocou.
Slúžim jej tieňom, s krutou mocou.
Krvou píšem balady tmám,
kým slnko svetlo nevráti nám.

Balada z hlbín nocí znie,
krvavý spln v temnote sa skvie.
Slúžim tieňom, v moci večnej tmy,
kým slnko opäť nezlomí sny.

Hudba a spev AI