Viking

Viking

Balada Svitania

Severný vietor šepká lásky spev,
v srdci bojovníka, pokoj hľadám.
Kým slnko topí všetok hnev,
v nádeji zbroj skladám.

Spomienky na bitky, tieň minulých strát,
minulosť už spí, sny hrdinskej chvály.
Do tváre mi vánok ľahko šepce návrat,
v tvojich očiach nájdem stratené ideály.

Nie je to zbabelosť, odchod od zbraní,
nájsť silu v pokoji a mieri.
V tichu, v láske, v nežnom prianí,
budovať svet lásky, v ktorú človek verí.

Až deň sa skloní, chladná noc sa vkráda,
prírody hlas lieči mi vnútornosti.
Moc odložím, čo dušu mi zvádza,
s nádejou čakám nový deň v radosti.

Loď dračia pláva, v ústrety západu,
k pobrežiu tvojmu, kde si ty.
Príchod je tichý, predzvesťou pohľadu,
na osud, ktorý spojí dve siroty.

Nech more spieva pieseň nášho sna,
nech búrky utíchnu, a nastane mier.
Viking svoj meč skryl v hlbine dna,
lebo v láske našiel, životný cieľ.