SOS

SOS

Ticho. Ozvena opustených slov,
padajú, ako mince na chladný kov.
Pancier na srdci, obranný val,
chráni ma, aby už viac nebolel žiaľ.

Vzduch je ťažký, v hmle prítomnosti,
každý nádych je plný bolesti.
Stratený sme v trinástej komnate,
čas znova plynie, v tichej sonáte.

SOS! Vysielam signál naprázdno!
SOS! Moja loď sa potápa, na dno!
SOS! Srdce, v oceáne ľadu!
SOS! SOS, topím sa žiali chladu!

Tvoj hlas, ozvena v hmle stratená,
je maják v noci, nádej plamenná.
Si hviezda vzdialená, prachom pokrytá,
si kompase, strelka ukrytá.

Mapa, lásky, kompas presný,
navigátor citov, prístav bezpečný.
Ihla bolesti sever ukazuje,
kde búrka v pokoji sa utišuje.

SOS! Tvoj signál prijímam!
SOS! Tvojou loďou sa plaviť začínam!
SOS! Neboj sa, som tu pre teba!
SOS! Spolu to prekonáme ak bude treba!

Neverím... Niekto počul ma v tom hluku?
Áno, som tu, držím ťa za ruku.

Pochybnosti zmizli v jediný jas,
nádej vzklíčila v pustatinu zas.
Tvoj dotyk tichý, sila prežiť hriech,
spolu nájdeme zabudnutý smiech.

Hudba a spev AI