Minútu pred úsvitom ticha

Minútu pred úsvitom ticha

Noc zvoní v ušiach, ako pripomienky,
pohltí všetko čierna diera prázdnoty,
no vzlietnu vpred, svetlé spomienky!
Rozplynú sa navždy mrákoty!

Ako roj včiel, úžasné to divadlo,
valia sa mračná minulosti,
jedna ostrá, sťa žihadlo,
druhá žiarou radosti!

Zápas krutý v mysli vzplanie,
sťa hrom, čo ničí, žerie bieda!
Dohodou tichou nádej planie,
únava silu sviežu strieda!

Spánok hlboký, zázrak zrodený
rodí sa s nesmelým krokom,
svet snov v ňom prebudený,
maľoval obzor s jemným dotykom.

Zatiaľ, kým spánok kraľuje,
v krajine fantázie bez konca,
kde logika sa smelo vzďaľuje
a srdce búši v rytme zvonca.

Minútu pred úsvitom ticha,
časomiera sa zastaví v lete,
v hlbinách duše ozýva sa pýcha
a srdce bije šťastím v tomto svete!