Keď padajú hviezdne iskry z výšky
a noc sa blíži ako had
čítam si z nočnej knižky
slová lásky kanonád.
Noci dlhé, výbuchy ozvien
svetlé, ako sviatky
kedy sa, kedy dozviem...,
kedy dočítam všetky riadky?
Kniha dýcha, žije, rastie,
stránky sa množia v prudkom lete,
každý verš, to je nové šťastie,
každé slovo – prekvapenie sväté!
Nielen v tme plamienok nádeje horí,
dobro zvíťazí, zlo sa stratí.
Každý verš, v pamäti sa tvorí,
je kľúčom k bráne, čo slnko zlatí.
Tak čítam ďalej, stránky čisté
tú Knihu kníh, pokladnicu ducha.
Až kým brieždenie lúče zlatisté,
novým dňom, mi srdce rozbúcha.