Anotace: Stále ma to ťahá do lesa.
Šepot srdca, tajný hlas,
lesná balada v tichom čase.
Stromy strážia prastarý čas,
pokoj nachádzam v mojej trase.
Ach, lesná balada, šepotavý dych,
cez koruny stromov, cez zlatý prach.
Vietor, melódiu skrýva v nich,
strácam sa, v jeho tichých hrách.
Hlboká zeleň, tichý chrám,
kde slnečné lúče hrajú divadlo.
Kde obraz lemuje zlatý rám
a jazero je tiché, duše zrkadlo.
Mach na skalách, vankúšik zelený,
omamná zmes, dušu hladí.
Pramienok vody, potôčik studený,
uhasí smäd, prírodu s nami ladí.
Zanechávam stopu, v srdci lesa
a les zanechá ju v mojej duši.
Vzájomná láska, radosťou plesá,
lesná balada, navždy v srdci, buši.
Ohromena, co krásného lze napsat o lese. Lesu i tobě patří můj obdiv. Moc pěkné.
12.09.2025 10:10:02 | karolinakarol
a když ne chrám stromů - útěšné rameno řeky, tak ráda bych si teď našla nějakej pěknej koutek... děkuju za tuhle báseň, dýchá klidem*
12.09.2025 09:23:19 | cappuccinogirl