Anotace: Stále ma to ťahá do lesa.
Šepot srdca, tajný hlas,
lesná balada v tichom čase.
Stromy strážia prastarý čas,
pokoj nachádzam v mojej trase.
Ach, lesná balada, šepotavý dych,
cez koruny stromov, cez zlatý prach.
Vietor, melódiu skrýva v nich,
strácam sa, v jeho tichých hrách.
Hlboká zeleň, tichý chrám,
kde slnečné lúče hrajú divadlo.
Kde obraz lemuje zlatý rám
a jazero je tiché, duše zrkadlo.
Mach na skalách, vankúšik zelený,
omamná zmes, dušu hladí.
Pramienok vody, potôčik studený,
uhasí smäd, prírodu s nami ladí.
Zanechávam stopu, v srdci lesa
a les zanechá ju v mojej duši.
Vzájomná láska, radosťou plesá,
lesná balada, navždy v srdci, buši.