November

November

Mlčky pozorujem krátky deň,
kým svetlo pohlcuje tieň.
Vonku vietor kričí: Je tu jeseň!
Lístie spieva farebnú pieseň.

Chladný dych padá do tvárí,
oživuje v mysli prelud starý.
Záhrady sú ospalé a pusté,
zima vyberá kruté vstupné.

November šedý, tichý strážca,
spomienok plný, čas sa vracia.
Studený dych, pustá krajina,
november spí, zima začína.

A v duši ticho, ako po búrke,
odozva leta, spomienky horké.
Slnko sa schováva za sivé mraky,
zanechá v duši tieň krátky.

Nádejou bliká plameň sviečok,
náhrobný kameň padlých viečok,
mrazivý posol v dušičkovej ríši,
spia už, v hlbokej tichej skrýši.

November šedý, tichý strážca,
spomienok plný, čas sa vracia.
Studený dych, pustá krajina,
november spí, zima začína.

Hudba a spev AI