Niekedy
Niekedy, vrtošivý pútnik svetla,
blúdi, keď rozum stráca smer.
V labyrinte noc, sveter plietla,
hľadajúc dotyk túžobných pier.
Niekedy sny, vzdušné hrady,
rúcajú beznádej a zúfalosť.
Ťaživé bremená, žiadne klady,
prišiel nevítaný hosť.
Ticho plače, duša zranená,
v temnote hľadá drobný lúč.
Stratená v hlbinách, odcudzená,
čaká, kým zapadne do zámku kľúč.
Niekedy v snách, ťa mám,
v skutočnosti, chýbanie je trest.
Pocit neznáma ma objíma,
tvoja tvár mizne v oparoch ciest.
Zakáž mi lásku, ak máš tú moc!
Zakáž mi, zakáž, ak silu nájdeš!
Zakáž mi ľúbiť! Však nečakaj pomoc!
Zakáž mi, ak to zvládneš!
Hudba a spev AI
Poslední sloka je pro mne jasnej TOP
a pak vypíchnu ještě tohle
"chýbanie je trest"
protože - též si myslím*
14.12.2025 23:26:38 | cappuccinogirl