Kovbojská Balada

Kovbojská Balada

Prašná cesta končí v nekonečne,
horizont bledý v rozpálenej žiare.
Srdce kovboja bije večne,
pohľad blúdi, hľadá spásu práve.

Za pásom kolt, verný spoločník,
v prípade nutnosti obrana je istá.
Každý deň nový boj, nový protivník,
život kovboja je cesta tŕnistá.

Kovboj potrebuje koňa,
nebo nad hlavou, široké a jasné.
Kus zeme, keď skoná
plameň, ktorý nikdy nezhasne.

Prach sa víri v tanci divokom,
pod kopytami piesok horí.
Slnko páli nad studeným potokom,
kde ilúzia, vodu v diaľke tvorí.

Smäd mu jazyk suší,
myšlienka vody orosená.
Slnko zanecháva stopy v duši,
spomienka na lásku, dávno stratená.

Kovboj potrebuje koňa,
nebo nad hlavou, široké a jasné.
Kus zeme, keď skoná
plameň, ktorý nikdy nezhasne.

Tvár unavená s večerom
jazvy staré, príbehy píšu.
Život písaný šedivým perom
v srdci rany, nájdu novú skrýšu.

Kovboj potrebuje...potrebuje len...
Kúsok nádeje...kúsok lásky bez mena...
Kúsok ticha...malú zem...
malý kríž......z kameňa.