Útek

Útek

Utekám nocou, neviem kade,
niekto skríkol: Stoj!
Snáď vietor láme stromoradie,
snáď padá hviezdny roj,
všetko vo mne vykynožia
za mnou ruka Božia.

Noc je chladná, padá dážď,
ako tak sníva dych tají
vo vetre chveje sa pršiplášť,
kam utiecť v tom smutnom kraji!
Pochyby sa množia, množia,
za mnou ruka Božia.

Nájdem ťa v tichej smrti raz
možno z lásky uhyniem
pošleš mi tichý vzkaz
ja dobre viem,
keď ma na voz naložia
pri mne bude ruka Božia.