Svieca, Trstina vo vetre

SVIECA

Človek ako svieca
by mal žiť zo svetla.
Z knôtu - ohňa srdca
si svetlo uhnietla.

Človek je jak lístie
stáročného stromu.
Mladé k žitiu rastie
staré spŕchne dolu.

Človek je jak kvietky
rozmanitej vône.
Spáli ich mráz všetky.

Z akej a čej vôle?


TRSTINA VO VETRE

Som ako trstina zmietaná vo vetre.
Život ma zohýna a hádže jak smetie.

S osudom vediem spor.
Staviam sa na odpor
páľave, pľušti, víchrom...
Hájim si žitia dvor.

Zakotvené plytko
mám v zemi korene
na návrší príkrom
i v bahnistom teréne.

Život je vietor.
Roztvorí si priestor
vôkol mňa i vo mne.
Zlomí ma?
Zohne?


Anna Vodičková