Je to vo mne

Anotace: je to vo mne, v mojich slzách, v mojej bolesti.

Sbírka: Vôňa ruží

Hovoria že čas všetko zhojí,
no mňa to ešte stále bolí.
Hovoria že zabudni na slová ktoré tu boli,
no tie slová má zmohli.

Mnohokrát som to nechal tak a šiel ďalej,
snažil som sa zabudnúť na problémy pomocou frázy "tak nalej."
Klamal by som, ak by som povedal
že každého jedného problému som sa vzdal.

Vraj som klamár a vraj má to baví.
vraj všade som tým známy.
Možno to je aj pravda
alebo je to zrada.

Nezáleží na tom aký som,
či som milí alebo som psom.
Nezáleží na zlých veciach,
všetky problémy mám na pleciach.

Viem že čas je krátky,
že by som to mal nechať tak a posúvať sa postupne na ďalšiu úroveň.
No ja si neviem vytvárať skratky,
je to pre mňa dôležité ako pre rastlinu koreň.

Je to v mojich žilách, v mojej krvi v mojej hlave.
Viem že možno nie som v práve
ale občas to musí bolieť aby sme sa cítili lepšie,
občas sa treba pozrieť hore aby sme nepadali nižšie.

Počul som o mne všelijaké veci, nebolelo to
ale keď to vyšlo z úst mojich priateľov niečo sa vo mne zlomilo.
Zhodili ma na zem a sledovali čo bude ďalej,
čakali či vyjdem z tej jamy malej.

Nenávidím časy v ktorých som sa bál vlastného tieňa.
Netušil som že ich posmešky práve na mňa mieria.
Ale je to vo mne, v mojej duši v mojej rodine.
Nekráčam vždy síce po rovnej rovine,

ale musíme sa naučiť odpustiť aby nám iný odpúšťali,
naučiť sa klamať aby sme pravdu od klamstva rozoznali.

Nečakal som zradu z ich strany
sú ako po krvi prahnúc vrany.
Hovorili že čo sa stalo stalo sa,
že čas zhojí všetky zlomené srdcia.

No ja si to pamätám akoby to bolo včera.
Bolesť a hrdza ich priateľstva nevydržali ani do večera
a oni odišli.
Nenávidím chvíle keď som mal problémy a oni neprišli.

Je to v nich, v ich povahách v mysliach,
nie je to ako žiť v rovnováhy misiach.
Možno raz pochopím prečo to vlastne spravili,
prečo sa zo zlom tak radi bavili.

Treba vedieť plakať aby sme sa mohli smiať,
treba vedieť snívať aby sme pokojne mohli spať.
Verím v to že vedia čo spravili,
nečakám že by sa ešte naspäť vrátili.

Lenže je to vo mne, v mojich slzách, v mojej bolesti.
Možno preto som občas plný zlosti,
no už mi na tom nezáleží.
Nechám to, nech čas ďalej plynulo beží
a možno raz zabudnem.