Pokora

 

 

 

                   POKORA 

 

 

 S pokorou si sadám k stolu

 plný vďaky za obed, 

 vzhliadam hore k Pánu Bohu 

 s vďakou veľkou ako svet.

 

 Čože sa nám prihodilo, 

 že zmeniť život nevieme, 

 šancu našu zahodilo, 

 inak žiť už nechceme.

 

 Za výkonmi či za ziskom 

 čoraz viac sa pachtíme, 

 pristupovať k zdraviu s riskom, 

 draho za to platíme.

 

 Kto z nás ľudí, kto je viac, 

 boháč - lump či bedár skromný, 

 ich život celý posúdiac, 

 lumpov prínos je ver sporný.

 

 Kamže sme to dospeli 

 s obdivom len k pozlátku, 

 sami k tomu prispeli, 

 že lož prijímame za zlatku.

 

 Za peniaze prekrútime 

 lož na pravdu hockedy, 

 hlavou rázne nekrútime, 

 snáď osvieti nás niekedy.

 

 Kto nás na zlú cestu láka, 

 nesmieme mu na lep sadnúť, 

 hoc hrôzami nás straší, ľaká, 

 neverme mu, môžme padnúť.

 

 Kam schovali sa veľké vzory, 

 čo boli našim príkladom, 

 dnešnej dobe navzdory 

 skúšaš čeliť úkladom.

 

 Čo v živote má väčšej ceny 

 ako nohy čo nás nosia, 

 nestavajme ľuďom steny 

 ak o pomoc súrne prosia.

 

 S úctou k ľuďom, k prírode,

 pristupujme pokorne, 

 ty, slovenský národe, 

 spomaľ, tíško, pokojne.

 

 Pokoj v duši pokladom, 

 priority správne mať, 

 je rovnováhy základom, 

 to ti treba, ľud môj, znať.

 

 Miluj život aký je, 

 konaj dobro v pokore, 

 každý človek kým tu je, 

 pred zlom sa má na pozore.

 

 Dar života na istý čas 

 všetkým nám je dopriaty, 

 žijeme len jeden raz, 

 nech láskou vždy je posiaty.