Púta nás v tichu voľnosť zbitá,
bez rečí schválená totalita.
Mlčíme v zlosti, hynie kvet,
zápach ako dym z cigariet.
Postavia diaľnicu, spasia svet,
odrežú mnohým právo viet.
Tisícero liet vládnuť budú,
odletím až za porubu.
Pri všetkej úcte, netuším,
kde sa v básni berie rým,
kde sa berie toľko tých,
čo si sami kradnú dych.
Pôjdem žiť do lesa,
dva tromfy, dve esá.
Voľnosť mi nevezmú,
mám v srdci ľúbeznú.
Báseň: Jakub Pokorný
Ilustrácia: Mirka MoravčíkováIlustrácia: TU