Bosorka a Drak

Noc je čierna ako ónyx na mojom prsteni

mraky prekrývajú mesiac, žiadne hviezdy

teraz alebo nikdy, som pripravená na odchod

dlhý plášť ukrýva čierne šaty, červenými ružami zdobené

 

Kočiar už na mňa čaká, tmavý, krvavo červené čalúnenie

okienka zatiahnuté čiernym zamatom,

jeden lampáš zavesený na boku, sviečka v ňom zhasína

dvierka sa otvoria, vyjdem z domu rýchlym krokom.

 

Trochu váham, nadýchnem sa a nastúpim do koča

som sama, vnímam vôňu kadidla a smrti

rozhodla som sa, idem aj keď strach mám veľký

dva kone už netrpezlivo hrabú kopytami.

 

Kočiar sa pohne po zablatenej ceste, môj osud je spečatený

cestujem sama, nočnou ulicou, bojím sa pozrieť z okienka

zťažka dýcham, korzet mi nedovolí viac, môj amulet svieti

v temnej noci počujem krákať havrana.

 

Odvážim sa odhrnúť ťažký zamat na okienku, chlad ide z vonku

prechádzame veľkou železnou bránou na cintorín

pred bránou nič, za bránou hustá hmla

koč zastal, dvere sa samé otvoria. 

 

Opatrne vystúpim, predo mnou veľká hrobka stojí

okolo vysoké, staré stromy, jemne mrholí

dvierka sa s buchnutím zatvoria, koč do noci odchádza

jemný vetrík v korunách stromov povieva.

 

Jesenné listy na zemi tancujú, tvoria vír

po bokoch hrobky sochy démonov škeria sa

vítajú ma? Aj keď mám strach, hrdo vystriem ramená

som silná, mocná, dobrá pomáhať som prišla.

 

Opäť vidím prilietať havrany..zlé znamenie pre dnečnú noc

smrť obchádza cintorín, v duchu zasmejem sa, smrť sem patrí

s námahou ťažké dvere otvorím, zatuchnutý vzduch ma ovalí

schody ako do pekla, na stenách sviece horia.

 

Schádzam dolu, pomaly, schody sú prudké, šmykľavé

moja intuícia ma varuje..nechoď tam..nepočúvam

začínam sa cítiť zle, počujem jemné mrmlanie

v ruke stískam svoj amulet, páli ma do dlane.

 

Vojdem potichu do krypty, sviece na stenách sa rozhoria

tlmené svetlo z nich dopadne na oltár, muž leží pripútaný

nehybný, je mŕtvy? počujem ston, vydýchnem si, žije

opäť cítim kadidlo, smrť a ešte niečo, veľké nebezpečie.

 

Nie je sa kam schovať, stojím pri nohách nešťastnej obete

prišla som ho zachrániť, no bojím sa, že ani moja sila nebude stačiť

budem potrebovať pomoc, no nikto tu nie je, smrť je prítomná všade

vzduch v miestnosti sa mení, prichádza niečo veľmi zlé.

 

Sviece rozhoria sa, prskajú, cítim síru ako z pekla

u hlavy muža objavia sa postavy, dve po bokoch v čiernej kápi

tretia, najväčšia v strede, veľkú silu vyžaruje, zlo, nenávisť

mám strach, ale som kľudná, musím, zachránim ho, je nevinný.

 

Pozornosť strhol na seba, mňa si nevšíma

začínam sa sústrediť na ochranné zaklínadlá

volám matku Zem, dobro, všetkých bosoriek

zatvorím oči, všetky jasné bytosti, poďte na pomoc.

 

Duše mojich predchodkýň, spojme sa v jednu

chráňte ma, prosím, nech môžem pomôcť 

nech zachránim muža pred peklom, mučivou smrťou

zrazu hrobkou otrasie výbuch, ohromná žiara zo mňa vychádza.

 

Strašný výkrik neľudský nesie sa podzemím, 

je silný, dlho to nevydržím, vysiela sily temné proti mne

ešte raz pozbieram, všetko čo mám v sebe

z celej mojej bytosti biele svetlo sa linie ako lúče.

 

Prikryjú pekelnú postavu, spútajú jasným svetlom

jeden pomocník odpadol, druhý zmizol, kde je?

zrazu sa dýka zablyskne v ruke druhého muža

ide ho zabiť? čo to robí? pomáha odrezať putá obete.

 

Nemám čas pýtať sa kto to je, muž sa trochu prebral

vynesie ho von tajomný záchranca, oslabila som svoju silu

svetlo okolo zla začína slabnúť, postava naberá na sile

nie, už dosť! naposledy vyšlem dobro, opäť trasie sa zem.

 

Len..temné sily chránia svojho Pána, slabnem...

podlomili sa mi kolená, padám na zem, sily ma opúšťajú

sklamem Matku Zem? Prepáč, už nemôžem

moje telo je vyčerpané, sila slabne, svetlo pohasína.

 

Zomriem, rukou veľkého zla, niekto šepká mi do ucha

vstaň, rýchlo poď, pomôžem ti, vynáša ma von 

bezvládne ležím mu v náručí, cítim chladný nočný vzduch

zrazu ďalší výbuch, zťažka zatvára dvere krypty.

 

Vidím vedľa seba malý pohyb je zachránený, nesklamala som

len vďaka neznámemu mužovi som nezomrela 

chcem sa mu poďakovať, naveky jeho dlžníčkou som

kde si? čierny koč už je pristavený, čaká na mňa.

 

S ťažkosťami nastúpim, vykloním sa okienkom

stará sa o muža na zemi, zrazu zodvihne hlavu

spoznávam ho, veď je to moja láska

.. ďakujem ..