xxx

Vstupujem do temného lesa, nekľudná, pyšná,

jemne našľapujem po voňavom machu, potichu,

obzerám sa, tiene mohutných stromov, šepot lístia,

tajomné zvuky nočných tvorov, búrka na obzore.

 

Nemôžem spať, niečo priťahuje ma k lesu mocne,

srdce bije mi ako splašené, no nie strachom, ale ...

očakávaním, stane sa niečo, pociťujem napätie,

moje oči blúdia v tme, nad korunami stromov Luna vládne.

 

Vidím na cestu, kráčam ďalej už bez strachu, očakávam ...

čo vlastne? Neviem, len ten zvláštny pocit, že musím...

Dlaňami dotýkam sa kôry stromov, ich myšlienky vedú ma ďalej,

lesná čistinka otvára sa predo mnou, môj amulet ožíva ohňom.

 

Pozriem na tmavú oblohu, už ho vidím, letí nad lesom,

znesie sa na zem, čierny drak, je to on, v hlave počujem jeho hlas,

len poď, viem, že si tam, cítim ťa, láska moja, čakám na teba,

srdce mi bije ako splašené, no nebojím sa, milujem ho.

 

Vystúpim z temného lesa, pomalým krokom sa blížim k nemu,

nad hlavou zaznel hrom, padli prvé kvapky dažďa,

je obrovský, čierny ako ónyx, pohľad nedočkavý,

cítim nepokoj v duši, ale aj vzrušenie, natiahnem ruku k nemu.

 

Zrazu vystrie sa v celej svojej výške, oheň z nozdier vypustí,

som z pekla stvorený, no ty, Bosorka, neboj sa, podobnáš si mi

dopadne na zem tlapami až sa les zatrasie,

padám i ja, no zachytí ma mocná ľudská ruka.

 

Som prekvapená, premenil sa na človeka, muža krásneho,

strácam sa v jeho náručí, v pohľade vidím pobavenie, vášeň,

dážď silnie, oblohu zakrývajú tmavé, ťažké mraky, 

v diaľke zadunel hrom, vietor šumí v korunách stromov.

 

Storočia čakám na túto chvíľu, slza šťastia kotúľa sa po tvári,

mieša sa s dažďovými kvapkami, jeho telo už je celé mokré,

moje šaty prilepené na telo, jeho pery približujú sa mi k tvári,

cítim jemný bozk na šiji, nedočkavú dlaň pod šatami.

 

Položí ma do mokrej trávy, vyzlečie šaty, on už nahý je,

jeho ťažké telo leží na mne, ach, ruky postupujú nižšie,

teraz už prší neskutočne, naše telá sa kĺžu po sebe, v sebe,

počujem hromy, okolie stíchne, len vietor naberá na sile.

 

Okolie mizne, sme len ja a ty, spojení navždy,

búrka okolo nás silnie, ja na ňom sa pohybujem,

Luna svieti cez mraky na naše mokré telá,

s konečným vzdychom udrie hrom mocnou silou.

 

Spojenie dobra a zla, svetla a temna,

nik už neohrozuje, spojenie 

prírodnej, mocnej mágie

príbeh ďalej žije...

 

Bosorka a Čierny drak ...