xxx

Pokoru cítim k lesu temnému,
varovania neberiem na ľahkú váhu,
vnímam ozveny znamenia aj strachu.
Áno, kráčam ďalej, s hlavou hore,
v očiach plameň nechám horieť.

Mach tlmí kroky moje bosé,
lesnou cestou idem za tebou,
nehľadám Ťa, len čakám,
objavíš sa či nie?
Môj amulet svieti do diaľky,
nemám strach, to očakávanie
objatia a bozku...

Ak nájdem Tvoj pohľad
bude len môj,
vzrušenie uvidím v ňom ?
Nechcem Ťa meniť,
buď svoj, taký budeš len môj.

Polož ma do trávy
v noci pri mesiaci,
ukáž silu moci svojej,
nech vybuchnem ako hviezdy
mágiou prirodzenou.
Nechcem svoje šaty,
ak uľahneš na mňa,
oheň môj vnútorný rozpáliš...

Vidíš ? Nemám strach...