Bosorka a Drak ... 1.

Vidím malú chalúpku na kraji čistinky,
v hlbokom lese ukrytú.
Z diaľky po tme vidieť svietiace očká,
to obloky svietia oranžovo do tmavého lesa,
z krbu oheň plápolá.

Vstúpte prosím, do príbytku
kde vonia všetko rozprávkovo, bylinkovo,
kde nad ohňom kotlík je zavesený,
para stúpa komínom...

Chce sa Ti spať môj milý ?

                  ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

Krásna moja Bosorka,

priviedla ma vôňa lákavá,

pomyslenia na tvoju jemnú náruč,

dotyk čarovný, mäkkosť tvojich pier.

Nie, o spánku nemôže byť reč,

čo v kotlíku varíš?

Liečivý čaj či večera bude?

Mám chuť  na obidve.

Posaď sa na lavicu, tu, ku stolu,

pán môj vzácny, ďalekú cestu si prešiel,

ponúknem ti čajík voňavý, či teplú polievku?

Ťažký kabát vyzleč, koníka idem obriadiť.

Buchnú dvere, ticho zostane v teplej izbe,

len oheň v krbe hlasno praská,

polievka dobrá bola, no ten čaj,

radšej do postele idem, zaspávam.

Cítim tvoju  prítomnosť, vrátila si sa,

ako v hmle vnímam ťa, počarila si mi.

Prečo? Veď rád ťa mám, Bosorka moja,

chceš mi ublížiť? Hovor! Ešte vnímam.

Pššš, tichučko, pán môj, neboj sa, chránim ťa,

viem, kto si, no aj iní tušia, hľadajú ťa,

utlmím v tebe silu draka, len na malú chvíľu,

nikdy ti neublížim, veď aj ja ťa rada mám.

Na stôl položím fľašu vína, rozlejem pohár, 

tvoje šaty hodím na zem, myšlienka jasná,

spozorniem, cítim hnev, počujem krik, vonku vrava,

niekto búcha na dvere, sú tu, srdce mi zovrie strach.

Zhlboka sa nadýchnem, som Bosorka, neutekám,

dvere sa rozletia, v nich hradný pán stojí, obrovský,

v ruke meč, v očiach nenávisť, v duši hnev jeho cítim,

pohľadom prejde po izbe, kde je? Päsť zatína...

Srdce mi bije, no s odvahou postavím sa pred neho,

Kto? Opýtam sa odvážne, ruky sa mi trasú,

drak, musí tu byť, videl som ho sa premeniť,

koho schovávaš v posteli? Ustúp! Odstrčí ma surovo.

Ráznym krokom pristúpi k posteli, mečom dotkne sa muža,

pohľadom prejde od neho k stolu s rozliatym vínom...

Okrem milenca, je tu ešte niekto? Nie, mocný pane.

Neklam, lebo upáliť ťa dám, však dlho už to nepotrvá.

Pravdu hovorím, ako Boh nadomnou stojí, len on je tu.

Odchádzame! Zreve pán na mužov, no nie som tu naposledy!

Utekám k tebe, spíš hlbokým spánkom, čaj zachránil ťa,

bojím sa ako reagovať budeš, keď zobudíš sa, povzdychnem.

..........

Bosorka a Čierny drak