Bosorka a drak

Vzhliadam k tebe, slnko jasné,

tvár ovieva mi jemný vetrík,

lúka krvavým kvetom kvitne,

to srdce vylieva sa, kvety zaplaví.

Už nie bielou Bosorkou budem,

v tmách som viacej doma,

čierne duše poletujú pri mne,

šepkajú, len poď, buď naša sestra.

Ležím na lúke, slnko mizne,

okolo mňa plamene, kvety menia sa,

vzduch hustne, dusím sa sírou, NIE!!!

Ty, drak, si tu doma, no ja patrím inde.

... alebo možno nie ...