xxx

Mám krásne šaty, čierne ako noc,

trblietavé diamanty na nich,

živôtik z krvavých ruží ušitý,

kvapky červené na belostnej pokožke 

vidieť.

Dlhé rukavičky z najjemnejšej krajky

prsteň s rubínom darovaný tebou.

Dekolt zdobí veľký kameň, oheň v ňom žiari,

vlasy po pás , kvapky krvi vpletené do nich.

Kráčam temnou nocou, srdce mi divoko búši,

čo krok, to kvílenie úbohých duší,

zatratených.

Čakám ťa, môj milý, na našom cintoríne,

pri hrobke čo postaviť si pre nás dal.

Okolo havrany cvakajú nervôzne zobákmi, 

dve čierne sviece horia pri dverách do hrobky.

Jesenný vietor zlaté listy vo víre naháňa,

sú tiež mŕtve, tak ako ja a ty...

Ó nie, pamäť mi zlyháva storočiami,

mŕtva som len ja.. .ty odišiel si odo mňa,

noc čo noc vychádzam von, čakám ťa,

pozerám na mesiac, no nevidím ho.

Moje oči sú slepé, smrť ich obrala o svetlo,

Iskry v nich už niet, pery nepohnú sa do úsmevu.

V rukách kytica suchých ruží, lupene dávno opadali,

ak lepšie sa prizrieš, ani šaty už nie sú čo boli,

čas upravil ich, v hrobe zhnili,

vlasy stratili svoj lesk, líca prepadlé.

Prázdne očné jamky, bezzubý úsmev.

Namiesto jemných rúk, len kosti v roztrhaných

rukavičkách.

Áno, taká som, no stále ťa čakám.

Kde si, milý môj.... hrobka je otvorená.