xxx

Každý dobrý horor začína nevinne až možno idylicky,

s pocitom očakávaného napätia, myslíš na krv, chaos a zmar,

no mýliš sa, drahý čitateľ, tu nenájdeš ani kvapku krvi,

či snáď ostrú čepeľ noža v ruke psychopatického vraha.

 

Tu vládne slovo, áno dobre si prečítal, slovo je zbraň,

v príbehoch, v živote, v mysli či na papieri, áno,

môže byť aj krvavé, no sladké je horšie, nebezpečnejšie,

uspí tvoju myseľ, otupí ostražitosť, zabudneš na možné zlo.

 

Zobuď sa, drahý priateľ, šepkám ti naliehavo, tvoj druh 

nemusí mať dobrý úmysel, rýchlo, prebuď svoju myseľ

kniha z tvojich rúk pomaly padá na zem, tiene sa blížia,

počujem ich šepot. Vstaň! Ty len pomrvíš sa v hlbokom kresle.

 

V krbe sa oheň zrazu rozhorí do vysoka, kostkovaná deka

skĺzne ti z kolien, veľa slov je okolo teba, tak počuješ?

Ty neznámi čitateľ, vstávaj!, lebo bude ti beda, blížia sa...

Syčia a šepkajú už si náš, veľa času sme ti dali, v písmenkách. 

 

Milovník slova bol si vždy, no teraz, priateľ môj, nezachránime ťa.

Veľa rokov prešlo, čo si sa narodil, pravdu hľadal, víno pil,

tvoje slová v dave zanikli, nekričal si, len šepkal, pravdu hľadal,

pero si mal ako mocnú zbraň, pergamen opatril si pečaťou.

 

Zaprisahám ťa, večný čitateľ, zobuď sa už! Dav už nešepká,

ale kamene do rúk berie, tak prosíme ťa, vstaň už konečne!

Na malom stolčeku sviečka dohorieva, tma obklopuje ťa,

všetky písmená, slová, vety čo kedy si povedal, sú okolo teba,

v tvojich knihách...

 

Sú tu, varovali sme ťa! Plamene do tvojej deky zahryzli sa ,

démoni berú si čo ponúkol si im pred storočiami... seba...

dýka s krvavou čepelou nemá tu miesta, vidíš, čitateľ úbohý,

na horor netreba veľa, ani krv, ani bitky stačí slobodná myseľ...

 

... mŕtvy je slobodný spisovateľ ...