xxx

Dnes je sychravo, hmla je hustá, nevidno na krok.

Môj kôň je nekľudný, cválame po lesnej ceste,

začína pršať, kvapky mi padajú na tvár,

sú studené, ostré, vlasy lepia sa na čelo.

Rýchlejšie, priateľ môj, nesmieme prísť neskoro,

zotmelo sa, cez hmlu už nie je skoro vidieť.

Poznám cestu k tebe naspamäť, no v dnešnú noc...

Srdce zviera strach o tvoj život, môj čierny drak.

Oni prišli, ku mne domov, vraj zle je s tebou.

V boji za dobro si zraneniam takmer podľahol,

pán lesa, prosím, rozhrň hmlu, rozkáž mesiacu,

nech mi zasvieti na cestu, vydrž, prosím, drak.

Moje šaty sú už mokré, kôň cvála z posledných síl,

kopytá noria sa do rozmočenej pôdy, už nevládzeš.

Konečne sme na mieste, jaskyňu osvetľujú plamene,

utekám k tebe, v plachte plno liečiv, zachránim ťa.

Vkročím do jaskyne, je tu teplo, no ja sa trasiem.

Musím byť silná, pre teba, už ťa vidím, na zemi,

ležíš bezmocne, nie! Mláka krvi pod tebou, ach!

Otváram masti, vyťahujem byliny, vydrž, priateľ môj.

Skloním sa k tvojej tvári, tvoj dych je slabý, 

vidím obrovskú ranu na hrudi, tu masti nepomôžu.

Prosím o zázrak, počujem hlas, nepomôžeš vždy!

Peklo už zobralo si jeho dušu, odíď, zabudni..

Ako vo sne vnímam slová, ohnivý kruh tvorí sa.

Utekaj! Zachráň sa! Neskoro, volajú hlasy,

kruh sa uzatvára, pekelné plamene rozhoreli sa.

Počujem hrdelný smiech, zem pod nami sa otvára.

Neopustím ťa, priateľ môj, ak v pekle musím byť, budem!

Zem prepadla sa pod nami, kričím, bojím sa, som v pekle!

Znovu ten strašný smiech, mám vás obidvoch!

Drak mŕtvy teraz je, Bosorka pri ňom na večnosti plače.

Amicitia extra sepulcrum...