xxx

Dominica, deň pokoja, len na duši nie, noc bola zlá,

obliekam sa do kostola, ako vždy, len dnes...

Nepokojné sny trápili ma, strach o nás, tieseň v srdci,

čierny tieň temnou komnatou vznášal sa...

 

Už len jemný závoj z čiernej krajky, zakryje mi krásnu tvár,

oválne zrkadlo odráža smutnú postavu, no stojím vzpriamene,

osudu postavím sa hrdo, na bledej pokožke červený amulet svieti,

perlový náhrdelník odmietla som, je ako slzy, tých už mám dosť.

 

Na nádvorí čaká ma koč, ešte aj kone sú čierne,

kolesá hrkotajú po kamennej ceste, začalo pršať,

blížime sa ku kostolu, vietor fúka, blesky križujú oblohu,

schody storočiami vychodené sú klzké, pozriem k oblohe.

 

Chrliči na streche sa hýbu, niečo je veľmi zle, ponáhľam sa,

obrovské ťažké dvere s námahou otváram, kostol je prázdny,

zvláštne, no kráčam hlavnou uličkou k oltáru, to ticho je mrazivé,

kvapky dažďa dopadajú na vitráže, akoby obrazy plakali.

 

Posadím sa do lavice, ruky zopnem k modlitbe, hlavu pokorne skloním,

už nevnímam okolie, no zrazu, chladný vietor ovial mi ramená,

pozriem na oltár, biele sviečky sú čierne, ich plamene dovysoka horia,

dvere búchajú, listy vo víre lietajú kostolom, počujem hromy z vonku.

 

Môj amulet horí, ako v mojom sne, za svoje hriechy zaplatiť musím,

za moje, či iných, ktoré zobrala som na seba, pomaly kráčam

k oltáru pristupujem, bojím sa, priznávam, možno predsa len nie som tak zlá,

no peklo myslí si iné, tak poďte, sily temné, ak zaslúžim si krutý trest. 

 

Odrazu obrovský tresk, múry rúcajú sa, farebné sklíčka

z vitráží zapichujú sa mi do tela, jemné krvavé nitky

stekajú mi po ramenách, padám na kolená, zo sviečok

šľahajú plamene, horím, kruh na zemi sa uzatvára.

 

Peklo je tu, prepadám sa, ach niekto chytil ma silno za ruku,

bráni peklu pohltiť ma, nie, prosím, patrím tam, nechaj ma,

silný dráp ťahá ma dolu, nekričím, len obrovská slza padá mi po tvári,

keď pozerám ti do očí, tiché ďakujem zašepkajú moje pery, naposledy.

 

Zem zatvorí sa mi nad hlavou, už nevidím ako drak peklo preklína,

pomstu prisahá, svojím ohňom spáli posledné zbytky kostola.

Vonku už neprší, je noc, len mesiac osvetľuje riuny lásky božej,

či inej? Nezomrela som, len čakám na teba, znovuzrodenie Bosorky príde.

 

Tempus nihil significat ...

/ čas nič neznamená .../