xxx

Bolesť ukrytá v kameni, to nie sú prázdne slová,

je to príbeh, nežnej lásky, straty a krutej vlády.

Zatvor oči a polož dlaň na chladný kameň katedrály,

chvíľu zotrvaj, počuješ? Minulosť šepká o bolesti.

Kedysi dávno boli tu lúky, lesy aj obydlia, teraz..

Všetko je inak, kňazi ponúkli prácu chudobným.

Postavíme katedrálu Bohu na oslavu, z kameňa, 

vo vnútri zlatom, maľbami zdobenú, pokora sama.

Dňom i nocou pracovalo stovky mužov,

do kameňa tesali svoje znaky, nebezpečie nevnímali.

Múry rástli zo dňa na deň, životy ukončila snaha

priblížiť sa božským bránam, stredoveká rozeta nad vstupom.

Prišla som do mesta náhodou, pomáhala som, poradila,

liečila rany spôsobené kladivom, počuješ? Šepkajúci kameň,

z vysokých lešení muži padali, zo žien sa vdovy stávali,

kameň si pamâtá každý úder srdca, každý výkrik padajúceho tela.

Ako rástla mohutná stavba, tak zapĺňal sa miestny cintorín,

pamätám si prekrásne vitrážové okná, chrliče na streche,

vyrezávané lavice, ozveny krokov na studenej dlažbe,

storočie ubehlo, schody sú zošúchané, kameň šepká ďalej.

Načúvaj, smrteľník, hriechy tu vyznávajú, lásku sľubujú,

no ja nechcem spomínať na ich dobro, pohostinnosť,

odsúdili ma ako bosorku, upálili pred krásou Bohu postavenou,

múry si šepkajú o veľkej bolesti, o plameňoch, o smrti.

Deus, infernus, vita, mors...

/Boh, peklo, život, smrť.../