Dávaj si pozor, priateľ môj, na svojej ceste.
Ha! Padají snad hvězdy?
Hviezdy nie, len hviedny prach,
čo pokryje ťa celého,
no ty už svoj popol máš,
čo peklo ti poskytlo.
Zahalený temnotou, kráčaš po svete,
s pekelným druhom na duši,
osudom spojený naveky, no ešte maličkosť,
spomeň si, niekde v šírej diaľke, medzi svetmi,
len si spomeň, rozfúkaj prach pekelný,
dovoľ svetlu vstúpiť, len na kraj myšlienky.
Cítiš to? Jemný opar nového pocitu,
už nie si sám, je tu ktosi, pri tebe.
Bosorka, čo osudom ťa našla.
Rýchlo! Podaj ruku, držať ťa budem na večné časy
a možno aj dlhšie, nič, len čarovné spojenie moci,
jemný, hviezdny prach či popol pekelný,
vôňa byliniek v čiernej noci.
Drakovi z pekla sníva sa temný sen,
len spi, priateľ môj, to ja, Bosorka,
navštívila som ťa, spi a snívaj,
mágia starých časov spája nás.
Caelum, infernum et ego vos protegam...
( chrániť ťa bude nebo, peklo a ja...)