vraciam sa späť, no nemôžem povedať kam,
sama neviem, len cítim, že nastáva obdobie zmien,
boje ukončil osud, je čas odpočinku, ticha a samoty,
zlo nezvíťazilo, no dobro vládne, magický svet utíchol.
vraciam sa späť, no nemôžem povedať kam,
časopriestor uzavrel sa, z draka zostal iba tieň,
pozri na oblohu, len strieborná niť drží naše duše spolu,
príliš tenká, príliš dlhá, je cesta cez univerzum.
vraciam sa späť, no nemôžem povedať kam,
okolo mňa je len tmavý les, potkýnam sa o korene stromov,
unavená, zničená, sama, hľadám magické miesto k odpočinku,
zvládla som to, tisícročný strom, čaká ma, dopotácam sa k nemu.
vraciam sa späť, no už viem, kde spočiniem,
k mohutnému stromu ľahnem si, storočia odpočívať budem,
moje slzy padajúce mi po tvári, lesknú sa ako diamanty,
moja púť životom sa končí, drak môj milý, zbohom.
... pax ... amor ... spes ... / pokoj, láska, nádej /
... lacrimae ... / slzy /