Bolo to dávno

Anotace: Když zůstane vybledlá fotografie s otazníky.

Bolo to dávno.
Pamätáš?

Mal si ústa plné nežných slov,
zdal si sa mi zmätený,
keď po noci prebdenej
stávali sme spotený.

Ruky tvoje kopírovali moje telo,
keď zavítali ako lavina - až tam,
kde sa všetko začíná,
bola som ako zasnežená krajina.

Chutnal si ako víno,
keď v ústach rozpúšťa sa med,
hľadali sme šťastie v zázrakoch,
vznášali sa v oblakoch.

Teraz už to neplatí,
už nedržíš ma v objatí,
moje ruky kopíruju tvoju fotku,
až tam - kde to všetko začalo.

Bolo to dávno.
Pamätaš?

Bolo mi vtedy iba osemnásť
a dneska netuším a neviem bez teba,
či našiel si šťastie v zázrakoch,
veď neodpovedáš mi z oblakov . . .