Tlkot sŕdc

Tlkot srdca v hlasnom tichu,
tma má zrazu sladkú príchuť,
čakanie na svitanie,
možno vietor chmáry odvanie,
zrúti sa myšlienok citadela,
väzniaca kus druhého tela.
Tlkot srdca v citadele,
kde nič nieje čiernobiele,
lež farieb explózia šialená,
od umelcov bez mena,
tam jeden obraz zmazaný,
druhé srdce hosť nezvaný.
Tlkot dvoch sŕdc v jednom tele,
to telo sa cíti celé,
múr neprerazíš hlavou,
len srdcom s láskou pravou.
"No ktorá láska je tá pravá,
tá čo času odoláva?"
A zhubným silám dnešnej módy,
plaví sa oceánom nepohody,
je jedno či je posádka mladá,
ak loď je pevná, cestu zvláda.
Neobjaví nové svety ten,
čo ostáva pri pobreží len.
Tlkot sŕdc a šíre more,
loď sa stráca na obzore,
pomodlime sa za cesty šťastné,
pomodlím sa za ciele vlastné.