v predsieni duše
spýtavé oči
nánosy času, zmätky
a vyhasnutý smiech
tieň samovraha
zabodnutý v svedomí
a čistý obrus
na ňom chlieb
myšlienky zamotané
kolotoč
zamat a búrka
oheň nech spáli všetko živé!
nepýtaj sa ma
čo je so mnou
a nechci vedieť odpoveď
tej
niet
bola som iba... ubitá krídlom anjela
Velmi se mne dotkla poslední věta. Pěkně napsané a opravdu hodně smutné, hluboké, bolavé...
09.03.2009 20:10:00 | NikitaNikaT.
tak... džemo... si si istý? :))) he... ale vyzeráš rozhodne...rozhodne ;o)))
04.04.2008 22:59:00 | sophia92
Petbab.. oprava... poctená samozrejme :))) ale nič to na tom nemení, že som :)
02.04.2008 22:16:00 | sophia92
Bean, ďakujem, hádam sa mi podarí niekedy ešte niečo väčšie :)))
Petbab, to je veľmi pekné miesto... som podctená
01.04.2008 21:54:00 | sophia92
veselá neni..ale pěkná..to jo..
parkrat jsem od zivota dostal prez usta..
kdyz to tak ctu..radeji bych byl
ubitý krídlom anjela .o)
toz blahopreju ke tvemu nejvetsimu uspechu..
01.04.2008 17:51:00 | Bean
ak možno s básňou naložiť ľubovoľne, tak si ju práve lepím na stenu.. duše
01.04.2008 17:17:00 | Petbab
ubitá krídlom anjela...
to nemoh být anděl - asi měl jen masku... šak víš... :o)
01.04.2008 16:34:00 | hanele m.