Zase iba... SAMA

Anotace: Tak trošku filozofujem o výroku, čo povedala jedna kamarátka, že človek má byť šťastný najprv sám, až potom s niekým iným...

Čo je to za svet, v ktorom žijem?
Čo je to za život, ktorý ma bije?
Možno mi len nie je daná láska...
Ale veď to nie je tá jediná krása!!!

Žijem predsa i pre kvety lúky,
ktoré keď vidím, robia mi muky!!!
Lebo nie sama mám sa kochať krásou,
na kvety hľadieť mám predsa s mojou láskou!

Žijem aj pre hviezdy, čo na nebi žiaria,
pri tom pohľade slzy sa mi zjavia!
Opäť len sama snívam o nádhere,
v čase, keď nad šťastím prehŕňam záveje...

Najprv vraj sama prežívať mám šťastie,
vraj potom to šťastie stonásobne zrastie!
Ja sa však na toto pozerám práve,
keď obdivujem toho, čo toto má v hlave...