Šeré ochlazení
zahání
teplo úsměvu
tvých očí
až někam
do kouta
kde i myšlenka
drkotá zuby
bezútěšně...
jen pára
z čajové konvice
snaží se
protančit
k mlze
tam venku
a ve
smyslném objetí
sblížit se
znovu neúspěšně...
časový tón
nových
povinností
zatíná drápky
pochyb
do čerstvě
prožitých
radostných
snů
a oba víme
zcela bezpečně...
že
právě Teď
nastala Věčnost
protože Včera
bylo Dávno
a Zítra
nebude NIKDY