Nepoučiteľná

Už zase cítim to isté chvenie,
znova ma láka sladké pokušenie.
Zase keď cítim blízkosť tvojich očí
už zase pre teba zem sa so mnou točí!

Už je to dlho čo to chvenie krásne,
ťažko ma prepadlo i beznádej hasne!
A občas aj motýle kradnú mi spánok,
škoda že zobudením rúcam nádej zámok...

Lebo viem ako to dopadne opäť,
lebo viem že vo všetkom budem zase obeť.
Lebo viem že ja nie som šťastia dcérou,
a žiť musím v srdci s vyvŕtanou dierou.