Anotace: po dlhej dobe aj nejaká tá básnička. Neviem, či vás to chytí za "srdce" ale ak áno, dajte vedieť, budem rada :)
Za závesom, bez ostychu,
bez všetkého, no v prepychu,
zranená, bez známky vpichu,
kričiacu, no predsa tichú,
dusiaca sa v svojom dychu
leží malá truhlica.
V nepohodlí, na vankúši,
hluché, ktoré hudba ruší,
hlúpe, predsa niečo tuší,
v tme, kde ho vždy slnko suší
už nemá chuť pobiť sa.
Pod vekom sa ticho hýbe,
tlčie do dreva.
V spomienkach na tvoje ruky
slzy prelieva.
Mysliac na tvoj hlas, čo ranil,
sa tlkot spomalí.
Ty si svojím vlastným srdcom
moje zastavil.
Naozaj pekná je. Slovenčina sa mi stroška zle číta, ale aj tak super (musol sou sa pozrieť, čo je to vankúš...)RM.
04.12.2012 18:41:17 | Robin Marnolli
Ježiš, vďaka moc...ja si to úplne reálne a sebakriticky nemyslím, ale je milé, keď to niekto tvrdí :)
14.10.2011 17:48:00 | Syala
fuha... prijde mi, ze lidi bud umi psat poezii nebo prozu. ty umis oboji. super :)
14.10.2011 08:04:00 | Duše zmítaná bouří reality
laska je iluze, proto pak byvame rozcarovani
17.09.2011 01:12:00 | tenflipskáj dysfunkt
Myšlienka sa nestráca,
ale mám pocit,že je to až moc prerýmované.
Napriek všetkému Ťa neopúšťam...
Pa
18.10.2010 12:10:00 | džemo
Citim ze Tvoje srdce je tak uprimne a verse jsi navic podtrhla krasne znejici ladnou a neznou Slovenstinou.
12.05.2009 13:53:00 | carodejka
určitě za srdíčko vzala, ono je hezké vymyslet báseň, ale ja nádherne, když s řádků cosi dýchá :)
21.03.2009 22:49:00 | Aka Kiss