Anotace: ...alebo, myslíš, že vieš...
Smejeme sa, v očkách iskry,
perfektné mimikry,
len šťavnatý výkrik, až mokrý.
To tak často býva,
ale všetko neraz iba navonok, keď sa ona, on díva,
a tak, si len myslí, že vie... A nás zmätok obýva.
Nevieme, občas čo k nej, nemu cítiť,
kto sa v tom vyzná..., kto pointu má zistiť...,
podstata je as prehovoriť a pravdu sŕdc schytiť...
...človek sa tvárieva šťastne navonok,
...nezbadá druhý dnu bolestný úlomok.
Copyright © Juraj Hrom
otvoriť srdce druhému ?
riskovať zase pohromu ?
a potom dúfať len,
že nenaleje ti doň blen ?
30.04.2009 12:11:00 | zlomeny srdce