Aj máj plápolá... (I květen plápolá...)

Dnes, kúzelná, snubná dáma, abo muž,
prežívaš práve elektrizujúcu chvíľu už,
čo spraviť?, isto by sme zamietnutí boli nuž...


Ale, je zradná naša odvaha,
podáva výpoveď, keď už človek váha...,
keď nás priťahuje k niekomu, nepomáha.


Pochybnosti nahlodávajú,
iné rozptýlenia sa hneď pridávajú,
...čo je to platné?, keď horíme, ak zrieme jeho, ju.


Azda ostáva,
okúsiť osloviť ju, jeho (aj máj lásky plápolá i máva),
človeče tak skús, ak si vyprahnutý...za pokus sa nič nedáva!



...skús stisnúť citov spúšť,
...ak máš v hrudi púšť!


Copyright © Juraj Hrom