Pretože...

Zato, že viem,
zato, že existuješ,
zato, že som nie v tme a vo svetle bdiem,
zato, že z pamäti sa nezuješ,


preto ti ďakujem,
preto, že nebadám v duši sucho,
preto dar imaginárny kujem,
preto, že čujem len pokojné ticho.



Ktoré by nebolo, nebyť tvoja rola,
ktorá vryte je zahraná, osôbka, pretožes’ tu a bola...



Copyright © Juraj Hrom