Motýľ

Pýtaš sa ma čo tu robím.
Zamyslene priznávam
a odpovedám,
že neviem.
Pýtaš sa ma kam idem.
Odpovedám znova že neviem,
ale dúfam že tam raz prídem.

Po zaváhaní nesmelo,
pýtaš sa ma na meno.
Ta otázka zložitá,
by chcela najať básnika.
To meno dané pri narodení,
časom prechádza premenením..
To meno o dali mi rodičia?
Kamaráti, či život mi požičia?

Otázky už všetky došli,
nenachádzajúc odpovede.
Sklamanom v tichu zhasli,
v ostýchavom slede.

Ešte jedna mi srdce drví
a niečo spýtať sa ma ju núti..
Už tíško slnko zašlo,
otázku ale trpkú neuhasilo.

Tak sa teda pýtaj..
Aj spýtam !

Miluješ ma?
Spýtal sa ma..

Odpoveď chcem!
Chvíľa zmätku, chvíľa ticha
z odpoveďou sa ostýcham.
Ľahký úsmev na tvári,
odpoveď sa nedarí.

Nevieš? Či vieš a neodpovieš?
Neviem či viem a či odpoviem.

Láska je malým motýľom na dlani,
nie vždy pristatie sa podarí..
Môžeme len dúfať v tichosti,
že raz si nás zvolí
vo svojej horkosti.