Bod mrazu

...a na lásku sadá prach
oficiálne ohlasujem duševný krach
ako chceš, len mi ďalej klam
raz zostaneš na ulici aj ty sám

bez môjho ostrého jazyka
ktorý sa tvojho ega dotýka
bez môjho prenikavého smiechu blázna
uvidíš, raz zostane aj tvoja posteľ prázdna
bez mojej irónie a premenlivej nálady
neverím, že sa ti na mňa zabudnúť podarí

Ale ty nevieš...netušíš čo máš
ako s hračkou z Dráčika sa so mnou hráš
Moja hrdosť zomrela na polceste k tvojmu domu
ale predsa sa neubránim zúfalému, tichému stonu...

Nebola to moja chyba.

JA som ti predsa nestvorila také perfektné pery
Nemôžem za to, že JA,tá hlúpa, im stále verí
JA som ti nedala tie veľké, teplé dlane...
DO KELU, kto mal vedieť, že sa to stane?!

Opäť a zas som iba tvoja bábika
ktorá len bezbranne občas zavzlyká

Padáme znovu do svojich nezmyselných hier
A ja mám chuť vykopnúť ťa z tých debilných dvier...!