Jesenné spomienky

Spomínam.
Spomínam na tie časy,keď si ma mal rád.
Keď si bol viacej ako kamarát.
Keď pre mňa tvoje oči boli celý svet.
Keď som verila, že lepšieho ako ty niet.

Keď som pod plamienkom sviečky písala básne
keď som sa panicky bála, že to svetielko zhasne
...Že stratím dôvod žiť
...že nepríde už nikto, kto ma naučí byť...

Zhasínal si
...pomaly
Myslela som, že sa mi zabudnúť podarí.
Už sú to dva roky, čo si preč.
Už dávno neverím, že ma chceš.
Nádej zmizla rýchlo ako úsmev z moje tváre
No ja nedokážem vymazať spomienky...stále

***
A svet sa kruto ďalej hýbe
rozdávame sa tomu, kto príde

No dávno vyhasnutý plamienok vo mne stále horí
opäť cítim teplo tých krásnych čias
...Učím sa to,čo si ma vtedy naučil
...ľÚBIŤ...zas.