Snívaš sa mi s ružou vo vlasoch, tak lež
- polnočné Slnko
iba tlie, celú noc sama si, ja tiež
vezmeš do zúbkov
pramienok vlasov a pozeráš na mňa
takto, bez slova
predstava, že si tu, môže byť klamná
snívam odznova
i po polnoci, keď zjavíš sa opäť
vo vlasoch s kvetom
rozpustíš si ich, chceš hlavu si oprieť
dáš mi ho preto
nech ctiteľ ruží tie okvetné lístky
túžobne cmúľa
zdá sa mi k perám Tvoj dych taký blízky..
.. k bozku sa špúlia