pohľady

Anotace: Janke Pitoňákovej ...

Tak príliš často pozerám do tvojich očí
a vidím to, čo spájalo nás a spája.
Až sám seba sa pýtam, či sme skutočne,
ale naozaj skutočne, nazerali do plnej hĺbky
aby sme našli to čarovné
„Ja som Ty, Ty si Ja, navždy spolu a už nikdy viacej dvaja“

Vieš, oči neklamú i keď vravíme lož
no dokážu byť veľmi tvrdý nôž,
čo medzi rebrá prudko vnára sa
a pri tom na spasenie hráme sa

Vraj, o nič nejde, len o sprostý sex, a podobné bla,bla,bla
nie sú v tom city, žijeme raz
lásky niet ... a vraj „neblbni, veď sme dospelí“ ...
čakáš či už padli všetci anjeli ?
Kto z nás prvý podal ten jed ?
A kto pocítil že citu viacej niet ...

Odpoveď nehľadaj,
pravda býva krutá,
veď ten, čo nechcel lásky putá
si nasadil otrocké okovy ...
a ten, čo túžil byť lásky otrokom
ten má dnes slobodu ...

Slobodu ... za čo ?
a prečo zrazu tá rieka .... sĺz ?