Miestnosť

1. Hľadíme na seba, v miestnosti ticho,
v tmavom šere tmavý lúč svetla sa mihol.
Vzduch je nasiaknutý ostrou zatúchlinou,
pavúk sa hrá v kúte s hebkou pavučinou.

2. Pod prachom odfukuje prastarý obraz,
historickú záhadu skrýva jeho odraz.
Na lustri hojdá sa unudený netopier,
snažím sa tvoje pocity vyčítať ti z pier.

R1: Tak chceš sa teda so mnou smiať?
Alebo tam budeš stáť?
A či bojíš sa ma snáď?
Nesmieš, som tvoj kamarád.

3. Kráčame ruka v ruke po miestnosti,
hlavu máš plnú vnútorných strastí.
Na stene smejú sa nefunkčné hodiny,
patrím či nepatrím do tvojej rodiny?

4. Kráčame za sebou po stopách času,
na stole nachádzam pre šťastie riasu.
Hádžem ju za seba, na zázrak čakám,
nič sa však nedeje, zázrak sa fláka.

R2: Tak budeš teda pri mne stáť?
Alebo sa mi budeš smiať?
A či bojíš sa ma snáď?
Nesmieš, som tvoj kamarád.

5. Opúšťame miestnosť, najprv ja, potom ty,
vstupujeme každý do svojho sveta samoty.
Ja vpravo, ty vľavo, už ťa strácam z očí,
život nás v oddelených miestnostiach žiť naučí...

R3: Nebudeš viac pri mne stáť,
na mojich textoch sa smiať,
vedz, že bol som veľmi rád,
keď som bol tvoj kamarád.