Tak...

Tak ako jediná kvapka vpíše do hladiny kruhy,
ako detský úsmev vykúzli sedem farieb dúhy,
ako dotyk prstov vylúdi zo strún pieseň,
tak tvoje objatie odháňa odo mňa tieseň.

Tak ako mráz maľuje na sklo nevoňavé kvety,
ako podanie rúk zmieri dva rozhádané svety,
ako otcov dojímajú stratených synov návraty,
tak prikladáš na moju deravú dušu záplaty.

Tak ako horúčku zmierni chladivá ruka na čele,
ako zima rozsieva drobné bodky po tele,
ako šantenie vetra roztancuje vlasy,
tak tvoje oči zhmotňujú podstatu krásy.

Tak ako väzeň v cele prahne po slobode,
ako roľník priľne navždy k svojej pôde,
ako ranná rosa na bosých nohách chladí,
tak tvoja neha vo mne pieseň vďaky ladí.

Tak ako ľudská noha zanechá v piesku stopy,
ako obraz Zeme verne odrážajú mapy,
ako si neoblomne noc mení žezlo s dňom,
tak veľmi som vďačná, že už nie si len snom.