Neznáma

Nádherne lemované krivky
chvením rozbúšili ma
prenikajúc dušu teplom
a rozpačitým pocitom porozumenia

Venuša s neistým krokom,
túžim ochutnať jej pery
zakláňa sa a prehrabe si vlasy
sťa spomienka vrytá do mysle

viac než tlmená melódia srdca
pripomínajúc zore zapadajúceho slnka
čo šepká hlasom svedomia:
„nedovoľ jej odísť“.